Sedem rokov po prijatí Miléniovej deklarácie, v ktorej sa 189 členských krajín OSN zaviazalo bojovať s chudobou v treťom svete a pomôcť mu s rozvojom, čelí Európa nepríjemnej pravde.
Osem miléniových rozvojových cieľov, ktorých splnenie si vyspelé krajiny naplánovali na rok 2015, vyzerajú čoraz nerealistickejšie. Nižšia detská úmrtnosť či prístup k vzdelaniu budú aj po tomto termíne pre väčšinu afrických krajín len snom.
Keď bývalý šéf OSN Kofi Annan minulý týždeň v Lisabone realisticky odhadoval, že len jedna pätina z 53 krajín čierneho kontinentu sa priblíži k métam, ktoré definujú akceptovateľnú kvalitu ľudského života, vyzýval na zefektívnenie pomoci od vyspelých krajín.
Aj preto, že tretí svet sa musí adaptovať na novú situáciu, ktorú vyvolali klimatické zmeny. Zmierňovanie ich dosahu si vyžaduje ďalšie financie. „Doterajšie fondy nemôžu financovať aj tento problém. Potrebujeme nové zdroje,“ povedal v Lisabone Kemal Dervis z Rozvojového programu OSN.
Na záver podujatia Európskych rozvojových dní preto navrhol európsky komisár pre rozvoj Louis Michel založenie globálneho fondu na boj s klimatickými zmenami, ktorý by financovali najbohatšie krajiny sveta.
Z prijímateľov darcovia
Európska únia chce tiež do rozvojových programov viac zapojiť nových členov, ktorí do eurozóny vstúpili po roku 2004. Dvanástka nováčikov síce za minulý rok prispela do rozvojových projektov 500 miliónmi eur, v roku 2010 by však mali na tento účel prispievať až 0,17 percenta z HDP.
Nové členské krajiny, medzi ktoré patrí aj Slovensko, podľa komisára Louisa Michela zvládli prechod od prijímateľov pomoci na donorov celkom dobre, aj keď v mnohých krajinách sa konkrétne projekty ešte len rozbiehajú. Slovenské ministerstvo zahraničných vecí zriadilo v januári agentúru pre rozvojovú pomoc Slovak Aid a pripravuje aj zákon o rozvojovej pomoci.
Česi, ktorí po Malte patria medzi najštedrejších darcov medzi nováčikmi, ešte napríklad stále nemajú vytvorenú samostatnú agentúru. Ich projekty však majú veľký ohlas na Balkáne, ku ktorému majú jazykovo aj logisticky bližšie. Práve dobrá orientácia v týchto regiónoch je výhodou stredoeurópskych nováčikov.
Dôraz by mal byť viac na činoch, ako na určovaní cieľov.
Richard Hosier Svetové environmentálne stredisko
Autor: Lisabon
