Váš prvý pocit po záverečnom hvizde rozhodcu?
„Pripravovali sme sa a tešili dlho. Z posledných jedenástich zápasov sme desať vyhrali. Pred týždňom som vám povedal, že titul si už určite nedáme vziať, ale pri nápore Saturnu som mal malú dušičku. Potom mi spadol veľký kameň zo srdca. Taký pocit som ešte nezažil.“
Čo ste si vo futbale zatiaľ najviac cenili?
„Vlaňajšie druhé miesto v ankete o futbalistu Slovenska za Vittekom.“
Na rozdiel od Čontofalského, ktorý sedávať na lavičke pre dodržanie kvóty cudzincov, ste hrávali pravidelne. V čom bola sila tímu?
„Ťahali sme za jeden povraz, postupne sa zohrávali. Vedenie klubu vyhovelo trénerovi a kúpilo mu hráčov, ktorých chcel. A my sme len naplnili cieľ, ktorým bol v sezóne práve titul.“
Kto patrímedzi opory?
„Z Rusov Aršavin, z legionárov Ukrajinec Timoščenko, ale aj ďalší. Mužstvo sa obmieňalo. V základe musia hrať štyria Rusi. Sme z desiatich národností. Slováci, Čech, Chorvát, Kóre • čania, Ukrajinci, Belgičan, Nór, Argentínčan, Holanďan a Turek.“
Ako sa na titule podieľal holandský svetobežník – tréner Dick Advocaat?
„Veľmi výrazne, pomohol tímu aj mne. Je to perfektný stratég, výborný človek. Futbalu sa rozumie ako málokto.“
Komu venujete prvý titul?
„Predovšetkým priateľke Barborke, s ktorou bývam v Petrohrade. Potom rodine, verným priateľom a skvelým fanúšikom Zenitu, ktorých bolo na poslednom zápase vyše šesťtisíc. Doma je stále vypredané, 22tisíc skvelých ľudí v hľadisku.“
Aká bola oslava v Moskve?
„Užili sme si ju chvíľu s najvernejšími fanúšikmi. Potom nás čakal poldruhahodinový let do Petrohradu. Tam bolo v pláne stretnutie s fanúšikmi na plnom štadióne. Neviem, dokedy potrvajú oslavy, dúfam, že v stredu stihnem zraz reprezentácie pred zápasom v Čechách.“
Nevystrelí v Petrohrade na počesť titulu opäť Aurora?
„Nepočul som, ale nebolo by od veci. Oslava bude aj bez výstrelu nezabudnuteľná.“
