Norman Mailer sa presadil i napriek problémom s feminizmom, neúspechom v osobnom živote či katastrofálnej politickej kariére.
Popri štúdiu leteckého inžinierstva na Harvarde a stálej nespokojnosti so sebou samým dokázal napísať knihy, ktoré do čítaniek nepatria preto, že o ich význame rozhodol niekto v kancelárii, ale preto, že boli originálne, provokujúce i kontroverzné, no vždy strhujúce a presné.
Vo vyše štyridsiatich románoch nešetril americkú spoločnosť a jej militarizmus. Sám pritom počas druhej svetovej vojny slúžil v Tichomorí. Túto skúsenosť prepísal do známeho románu Nahí a mŕtvi, ktorý prvý raz vyšiel v roku 1948. Mnohí odborníci vravia, že silu a výpoveď tejto knihy, ktorá sa považuje za jednu z najlepších o druhej svetovej vojne, sa mu nikdy nepodarilo prekonať.
Miloval a nenávidel
V roku 1980 dostal za inú slávnu knihu, Katovu pieseň Pulitzerovu cenu. Nebola to však jeho prvá, za reportážnu knihu Armády noci ju dostal tiež. Písal v nej o príprave protivojnového pochodu proti vojne vo Vietname. Sám na tom pochode bol a za to ho aj zatkli.
Práve jeho angažovanosť v spoločenských i v politických otázkach mu počas života narobila nepriateľov. „Môj vzťah k Amerike je ako manželstvo,“ podotkol pred dvadsiatimi rokmi pre Francúzsku televíziu. „Milujem ju, nenávidím ju, rozčuľuje ma i fascinuje.“
Aj keď v Mailerovom prípade bola provokácia vždy zámerná, niekedy jej podriadil zmysel svojich výpovedí. Jeho štylizovanie sa do role zlého chlapca však spôsobovalo, že každú jeho knihu odborná i laická verejnosť netrpezlivo očakávala.
Excesy áno, kompromisy nie
Norman Mailer sa narodil v roku 1923 na Long Branch v New Jersey v židovskej rodine. Mal šesť detí a osem manželiek – tie ho niekoľkokrát udali za domáce násilie. Bol známy aj svojimi sexuálnymi excesmi, problémami s políciou, snahou o profesionálnu boxerskú dráhu či kariéru starostu New Yorku.
Nikdy nerobil kompromisy. Aj keď jeho život bol všetko, len nie čiernobielo morálny, na úroveň jeho kníh sa to podpísalo pozitívne. Lebo keď máte materiál, nemusíte fabulovať. A ak vykrádate samého seba, býva to vykrádanie uveriteľné.
Azda teda platilo, čo povedal pre The New York Times: „Písania sa budem držať, kým to bude možné. Nechcem sa zbaviť toho starého spisovateľa, ktorý nie je veľmi dobrý.“
Jeho posledná kniha Zámok v lese vyšla tento rok.