BRATISLAVA. Ceny potravín a nealkoholických nápojov v októbri medziročne stúpli skoro o sedem percent. Len oproti minulému mesiacu boli samotné potraviny drahšie skoro o tri percentá. Informoval o tom Štatistický úrad. Zvyšovanie cien sa dotklo viacerých produktov každodennej spotreby: od zeleniny, cez ovocie, chlieb, mäso či mliečne výrobky. Výnimkou bol cukor, ktorý zlacnel.
„Zdražovanie potravín ešte zrejme nie je na konci, naznačujú to rastúce ceny poľnohospodárskych výrobkov,“ povedala ekonómka ČSOB Silvia Čechovičová. Pre sucho v Austrálii či Kanade napríklad významne zdražela pšenica. Od začiatku roka sa preto ceny na svetových trhoch zdvihli asi o 50 percent. O niečo viac zdražela sója. Pšenica, spolu s kukuricou a sójou, najviac ovplyvňujú ceny potravín.
Infláciu v najbližších mesiacoch potlačí aj drahá ropa, ktorá by podľa prognóz niektorých analytikov ešte tento mesiac mohla pokoriť psychologickú hranicu sto dolárov za barel (159 litrov). Ceny pohonných látok aj celková inflácia by u nás boli vyššie, keby sa darilo americkej mene. Dolár sa už niekoľko mesiacov oslabuje, čo tlmí nielen rast benzínu a nafty, ale aj iných tovarov, ktoré sa na Slovensko dovážajú zo zahraničia.
Ceny farmaceutických produktov môžu byť podľa šéfa najväčšieho výrobcu liekov na Slovensku Zentivy Alexandra Černáka vyššie aj pre zvýšený počet ochorení po príchode chladnejších mesiacov.
„Nastupujú sezónne ochorenia a stúpa dopyt po liekoch, ktoré sa používajú napríklad pri zvýšenej teplote, bolestiach a podobne,“ povedal Černák. Ľudia v tomto období kupujú aj lieky bez lekárskeho predpisu, čo je drahšie.
Slovinsko ako zlý príklad
Inflácia je jedným z piatich hlavných kritérií pri zavádzaní eura.
Prvou krajinou z bývalého východného bloku, ktorá prijala euro, je Slovinsko. Podľa eurokomisára Joaquína Almuniu je táto krajina pre adeptov na spoločnú menu zlým príkladom. Aktuálna inflácia je tam asi dvojnásobne vyššia než tá, s akou krajina vstupovala do eurozóny. V októbri ceny v Slovinsku stúpli medziročne v priemere o vyše päť percent. Aj preto nám komisár minulý týždeň znova odkázal, že pri hodnotení bude dôležité, či nízku infláciu dokážeme udržať aj po zavedení eura, nielen pri hodnotení eurokritérií.
V nedeľu sa k nemu pridal aj člen rady Európskej centrálnej banky Klaus Liebscher. Ten v nedeľu na konferencii rakúskej centrálnej banky povedal, že štáty musia najskôr splniť ekonomické kritériá pre prijatie eura a potom aj preukázať, že ich dokážu udržať.
Pozor na čierne listiny
Slovinskú infáciu podľa ekonóma UniCredit Bank Viliama Pätoprstého pohlo aj to, že po pol roku prestali zverejňovať takzvané čierne listiny tých, ktorí sa na úkor eura obohatili neprimeraným zdražením. To by pre nás malo byť výstrahou. „Dôležitá bude aj ostražitosť v sledovaní takzvaných čiernych listín aj po období úvodného cenového ošiaľu po zavedení spoločnej meny,“ povedal Pätoprstý.
Výhody koruny zaniknú
Slovensko na rozdiel od Slovinska bude musieť proti inflácii bojovať viac. Nielen čiernymi listinami, ale aj úspornou rozpočtovou politikou vlády. Naše ceny budú mať tendenciu rásť, pretože prídeme o korunu. Jej spevňovanie nám v súčasnosti významne pomáha, aby inflácia nebola vyššia. Po zrušení koruny táto výhoda odpadne. „Slovinci mali kurz meny pred vstupom viac–menej stabilný, jeho zafixovaním teda nestratili v boji s infláciou výrazného pomocníka, tak ako to bude v prípade Slovenska,“ povedal Pätoprstý.
