O čomsi totiž svedčia nominácie na knižnú Cenu Biblio­téky. Postaviť vedľa seba Kele­ovú–Vasilkovú s Kompaníkovou či Repovskú so Žuchovou svedčí minimálne o (ne)kom­pe­tentnosti poroty. Čo neznamená, že je lepšie a horšie čítanie, sú len dobré a zlé knihy. To dobré bezvýhradne platí o Orodovniciach Jany Juráňovej, knihe víťaznej.

Bibliotéka je predovšetkým veľtrh, a teda s výrazným vzťahom predať - kúpiť. V množstve kníh treba oceniť nový zborník prózy krajín V4 (aj keď na míle smrdel politikou). S tou našťastie nemá nič spoločné cena časopisu literárnej fantastiky odovzdaná Lucii Droppovej. Veď sama Bibliotéka je napokon tiež takým snovým svetom. Svetom myšlienok, túžob a predstáv ukrytých v písmenách. Už len medzi všetkými tými knihami nájsť literatúru.