Tajovského Statky-zmätky majú bohatú inscenačnú históriu. Ťažili z nich popisní realisti, poetickí folkloristi i pochybujúci existencialisti. Břetislav Rychlík pridal v trnavskom divadle pohľad postmodernistický (2004) a Matúš Oľha sa v DJZ (2006) akoby oblúkom vrátil k originálu. A vždy sa potvrdili Tajovského kvality.
Na prvý titul pozoruhodného projektu Rodinné striebro si nitrianske DAB pozvalo Ľubomíra Vajdičku, ktorý má k našej klasike hlboký tvorivý vzťah. Rád polemizuje s tradíciou a hľadá nové konotácie, aj v duchu bulletinového citátu z Miloša Pietora: ...lebo ešte nijaký Palárik, Chalupka, Hollý či Tajovský neboli inscenovaní tak, aby sa nedali lepšie. V najnovších Statkoch-zmätkoch ide Vajdička po línii dnes preferovanej vonkajškovosti.
Hrdinami dneška sú supermani s exkluzívnymi kráskami po boku, ktorí akoby kráčali ružovými záhradami, prípadne z recepcie na recepciu. Reálne problémy sa ich netýkajú, pokiaľ si na nich neposvietia bulvárne médiá.
Scéna Juraja Fabryho je čistá - biele steny i podlaha, vpredu stôl, štyri stoličky, kredenc, truhlica, posteľ s nastlatými perinami. A ešte automaticky sa zjavujúce televízory rôznej veľkosti, podľa majetnosti tej-ktorej rodiny. Prekrásne sú kostýmy Alexandry Gruskovej, inšpirované bohato zdobenými krojmi. A k tomu folklórom inšpirovaná hudba Petra Mankoveckého. Obraz bohatých, úspešných ľudí.
No spod pozlátka sa tlačia škaredosť, nemravnosť, absencia hodnôt. Vajdičkovi hrdinovia, s výnimkou Kamenského, si potrpia na vzhľad, okázalosť, predstieranú fajnovosť. V spriadaní plánov Palčíkovcov (Ivan Vojtek st. a Gabriela Dolná) a Ľavkovcov (Ivan Vojtek ml. a Eva Pavlíková), v spore Palčíka a Ďura Ľavka (Martin Ondrík), v rozchode Ďura a Zuzky (Daniela Pribullová) i v milkovaní Ďura a Bety (Ľudmila Trenklerová). Hoci každému z nich ide o veľa a najradšej by sa pozabíjali, úsmev na tvárach a predstieranú pohodu udržia. Ešte aj Zuzka trpí bez hlbšieho vnútorného poryvu a Kamenský (Ján Greššo) sa búri iba tak naoko.
Koncepcia to nie je nezaujímavá. Lenže základná konštrukcia, podporená scénou, kostýmami a hudbou, znásobená sošným aranžmán, úspornými gestami, zato silne folklorizujúcimi intonáciami v reči, pohltila väčšiu diferencovanosť postáv. Namiesto charakterov vo vzájomných konfliktoch sa režisér sústredil na demonštrovanie typov. Škoda. Takto sa z hercov stali iba bábky z panoptika.
J. G. Tajovský: Statky-zmätky
Dramaturgia: Svetozár Sprušanský, scéna: Juraj Fabry, kostýmy: Alexandra Grusková, hudba Peter Mankovecký
Réžia: Ľubomír Vajdička.
Hrajú: Ivan Vojtek st., Ivan Vojtek ml., Gabriela Dolná, Eva Pavlíková, Milan Ondrík, Daniela Pribullová, Ľudmila Trenklerová a ďalší.
Premiéra 9. novembra 2007.
Autor: Oleg Dlouhý
