Alternatívou k finančným službám bánk, hlavne pre drobných sporiteľov, sú sporiteľnéúverové družstvá (SÚD). Ako neziskové právnické osoby fungujú v mnohých štátoch sveta. Sústreďujú financie svojich členov a tie potom používajú na poskytovanie úverov takisto svojim členom. Na rozdiel od bánk, sporiteľné úverové družstvá nemôžu používať cudzie peňažné prostriedky. V ich orgánoch majú všetci členovia spravidla rovnaký hlas bez ohľadu na výšku vkladu.
Družstevné sporenie, tak ako je chápané v Sporodružstve, je vlastne združenie finančných prostriedkov, pomocou ktorých sa uspokojujú potreby členov. Takýto spôsob podnikania je veľmi blízky pôsobeniu nadácii. Nadácia tiež združuje peňažné prostriedky od rôznych darcov a tie potom použije na istý účel. Nadácia zdroje nemôže použiť na podnikanie, to znamená, že časť finančných prostriedkov je použitých na réžiu činnosti. Finančné toky kontroluje správna rada, prípadne významní darcovia. Sporiteľné družstvo združuje prostriedky iba od svojich členov a používa ich na uspokojenie potrieb svojich členov. Kontrola finančných tokov je zabezpečená zákonom, ktorý hovorí, že každý člen družstva má právo nahliadnuť do účtovných kníh. Pozícia člena v družstve je porovnateľná s pozíciou akcionára v akciovej spoločnosti. Rozdiel medzi akcionárom v akciovej spoločnosti a členom družstva je však v tom, že všetci členovia majú rovnaký počet hlasov, teda jeden v najvyššom orgáne družstva v členskej schôdzi. V družstve neexistuje pojem menšinový vlastník. V akciovej spoločnosti je sila akcionára závislá od počtu akcií, ktoré vlastní. Akcionár, ktorý vlastní viac ako 50 % akcií, prakticky ovláda celú spoločnosť a môže uskutočniť kroky aj proti záujmom menšinových akcionárov.
Sporodružstvo vychádza z tradícii gazdovských pokladníc, ktoré existovali na území Slovenska až do roku 1955. Know-how vychádza zo skúseností amerických úverových družstiev a družstevných zväzov. Základnou myšlienkou je uspokojovať potreby svojich členov. Družstvo používa združené finančné prostriedky tak, aby čo najlepšie splnilo očakávanie svojich členov. Sporodružstvo je uzavretá spoločnosť, ktorá poskytuje služby len svojim členom. Spektrum služieb je dosť široké - od spravovania finančného majetku cez poskytovanie finančných výpomocí a pôžičiek svojim členom až po sprostredkovanie splátkových predajov spotrebného tovaru a iných slu-žieb. Výhodou družstva je jeho nízka nákladnosť a vysoká operatívnosť. Služby sú poskytované „doma“ u klienta. Tento systém, ako ukazujú štúdie zo sveta, majú na finančnom trhu svoje opodstatnenie.
Rýchly rast úverových družs-tiev, rast ich aktív oživil záujem o správanie sa úverových družstiev v celom systéme. Súčasné americké úverové družstvá sú tretím najväčším dodávateľom spotrebných úverov. Jednotlivcom i domácnostiam ponúkajú depozitné programy a úvery. Rýchly rast družstiev je postavený najmä na ponuke úverov s nízkymi úrokovými sadzbami a na vysoko úrokovateľných vkladoch jednotlivcov a domácností. V súčasnosti je v USA vyše 13 000 sporiteľ-ných úverových družstiev, ktoré majú spolu až 62 miliónov členov. Členom niektorého z nich je teda priemerne každý tretí občan USA. Spolu družstvá spravujú zhruba 13 % všetkých vkladov v USA. Podľa skúseností z USA poskytujú sporiteľné úverové družstvá úvery o 1 - 2 % lacnejšie ako banky. K vkladom pritom pripisujú úroky asi o 1 % vyššie.
V Európe majú sporiteľné úverové družstvá tradíciu od polovice minulého storočia. V Rakúsku boli spojené s menom ich zakladateľa Raiffeisena. Východná Európa znovuobjavila družstevné banky až po politických zmenách začiatkom 90. rokov. Prvé lastovičky, „kassy“ sa objavili v Poľsku. Vznikali hlavne vo veľkých priemyselných závodoch a centrách ako podnikové sporiteľne, ich silný rozmach začal začiatkom 90. rokov.
V Maďarsku systém družstevných bánk začal vznikať začiatkom 90. rokov. Ich väčší rozvoj bol brzdený hlavne podmienkami miestneho charakteru. V ČR umožnil vznik týchto inštitúcií špeciálny zákon o peňažnom družstevníctve, prijatý v roku 1995. V priebehu troch rokov sporiteľné hnutie ukázalo, že myšlienka družstevných bánk je dobrá. V druhej polovici roku 1999 vznikla v Čechách kríza, ktorá nakoniec vyústila do zavedenia nútenej správy v 13 subjektoch. Príčinami krízy boli známe neduhy transformujúcich sa ekonomík - zlá legislatíva a zlyháva-júci ľudský faktor. To vyústilo do opadnutia záujmu o tento spôsob sporenia.
Dobrým príkladom fungujúceho systému sú nemecké krajiny. Vyššia forma družstevného bankovníctva, ktorú predstavujú Volksbanken a Raiffeisenbanken, prechádza neľahkou fázou vývoja.
Mikrobankovníctvo, ako sa vo svete zvykne hovoriť tomuto sektoru, má svoju budúcnosť. Finančné služby sa postupne sťahujú z kamenných budov ku klientovi. Klient to vyžaduje. Na druhej strane družstevná banka môže operatívne zákazníkovi „ušiť službu na mieru“ presne podľa jeho predstáv. Družstevná banka môže navyše poskytnúť aj také služby, ktoré banka poskytovať nemôže.
