Začiatky kolektívneho investovania na Slovensku sa spájajú s prvou vlnou kupónovej privatizácie v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Na rozdiel od priamych „investícií“ do jednotlivých podnikov ponúkali investičné fondy možnosť diverzifikácie rizika majiteľov kupónových knižiek, teda eliminácie značnej časti investičného rizika. Namiesto akcií podnikov dostávali „noví investori“ akcie investičných fondov, ktoré získali akcionárske podiely v stovkách privatizovaných spoločností.
Zásluhou nepriateľského postoja štátnych úradníkov však kolektívne investovanie muselo ustúpiť do úzadia. Svoju renesanciu zažilo len pred niekoľkými rokmi. Napriek všeobecnej mizérii slovenského kapitálového trhu a ešte stále podkopanej dôvere investorov v jeho nástroje sa kolektívne investovanie stalo najrýchlejšie rastúcim „investičným priemyslom“. Do po-dielových fondov, spravovaných licencovanými správcovskými spoločnosťami, dnes prúdia každý týždeň desiatky miliónov korún. Objem peňazí, ktoré správcovské spoločnosti spravujú, sa zdvojnásobuje za dobu kratšiu ako jeden rok.
Zoznam podielových fondov, prostredníctvom ktorých môžu Slováci investovať na finančných trhoch, sa za posledné mesiace rapídne rozšíril. Rovnako široká je aj ich investičná stratégia - od akciových fondov cez investície do dlhopisov, nástrojov peňažného trhu po podiely v iných podielových fondov (tzv. fondy fondov). S každou investičnou kategóriou sa spája iné investičné riziko. To sa objavuje všade, kde máme možnosť investovať s kladnou očakávanou mierou výnosu. Očakávané výnosy sú úmerné riziku danej investície.
Jedným z kľúčových indikátorov toho, ako sú manažéri jednot-livých podielových fondov úspešní alebo neúspešní pri investovaní peňazí svojich klientov, je vývoj čistej hodnoty aktív (Net Assets Value - NAV). Predstavuje trhovú hodnotu aktív fondu (pozostávajúcich takmer výlučne z cenných papierov), pripadajúcu na jeden podiel podielového fondu. Čím je čistá hodnota aktív vyššia, tým vyššia je hodnota jedného podielu vo fonde. Jej vývoj je preto možné považovať za jeden z hlavných indikátorov úspešnosti investičnej stratégie toho-ktorého podielového fondu.
Okrem investičnej stratégie sa podielové fondy navzájom líšia aj svojim štatútom. Pri otvorených podielových fondoch majú investori možnosť kedykoľvek predať svoje podiely, prípadne investovať viac peňazí do ich kúpy. Správcovská spoločnosť, ktorá otvorené podielové fondy spravuje, je zo zákona povinná odkúpiť alebo predať podiely na požiadanie investorov. Uzavreté podielové fondy však takúto možnosť neponúkajú, v ich prípade je investícia „zmrazená“ na niekoľko desiatok rokov. Tomu zodpovedá aj ich investičná stratégia - najčastejším „cieľom“ uzavretých podielových fondov sú dlhodobné investície s minimálnou mierou rizika, ako napr. štátne dlhopisy. (mn)
