Bushova administratíva rozposlala takmer 50 pozvánok na blízkovýchodnú mierovú konferenciu v Annapolise v americkom štáte Maryland. Jej (ne)úspech okrem iného závisí aj od toho, kto pozvanie prijme a na budúci týždeň príde na stretnutie.
Už to naznačuje, že Annapolis môže byť ďalším z neúspešných pokusov vyriešiť vzťahy medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi tak, aby jedni mali vlastný, životaschopný štát a tí druhí sa vedľa neho cítili bezpečne.
Kto nepríde?
Konferenciu v Annapolise na rozdiel od stretnutí podobného charakteru nesprevádzajú veľké očakávania. Naopak, spája sa s ňou skepsa a diplomatické reči, že bude len počiatkom dialógu. To znamená, a palestínska a izraelská strana to aj priznávajú, že všetky dôležité otázky (hranice, Jeruzalem, palestínski utečenci) sa začnú riešiť až po summite.
V tejto chvíli je však podstatnejšie, kto na stretnutie príde. Okrem svetových diplomatických mocností, medzinárodných organizácií, viacerých arabských krajín aj štátov typu Nórsko či Senegal (v Izraeli sa žartuje, že tieto štáty pozvali preto, aby Arabi nemali toľko na očiach Židov), dostali pozvanie aj Saudská Arábia a Sýria.
Ich účasť je podľa Američanov pre úspech stretnutia kľúčová. Obe krajiny majú v regióne vplyv a bez širšej arabsko-izraelskej dohody nebude mať prípadný mier aj tak dlhú životnosť. Sýria ani Saudská Arábia neuznávajú Izrael, Damask navyše poskytuje útočisko viacerým protizraelským teroristickým skupinám.
Či na stretnutie prídu, by sa Američania mohli dozvedieť už dnes. Egyptské a palestínske zdroje tvrdia, že áno. Washington urobil všetko preto, aby ich do Annapolisu prilákal. Naznačoval, že napriek izraelskému odporu by sa do záverečnej deklarácie mohla dostať zmienka o saudskoarabskom mierovom pláne (mier s Arabmi výmenou za všetky územia obsadené Izraelom v roku 1967).
Pozvánka aj členovi „osi zla“
Sýria by zase podľa Američanov mohla byť vôbec rada, že pozvanie dostala (prezident Bush pôvodne hovoril, že pozve len „umiernené“ štáty) a že sa možno bude hovoriť aj o Golanských výšinách, ktoré jej „zobral“ Izrael.
V Izraeli sa špekuluje, že Sýria si pozvánku vyslúžila za sľub, že nebude komplikovať libanonské prezidentské voľby. V tejto chvíli je zrejmé, že do Annapolisu určite prídu Izraelčania aj Palestínčania, aj keď hrozí, že s prázdnymi rukami.
Vyjednávanie do konca
V nasledujúcich dňoch sa ešte majú stretnúť vyjednávačské tímy a pokúsiť sa naformulovať záverečné vyhlásenie. Jeho tvorbu sprevádzajú nejasnosti, vzájomné osočovanie z neochoty ustúpiť a potom zase informácie o chystanom prielome.
Aj keby sa však prijal nejaký zmyslupný dokument, otázne je, ako by ho dokázali „predať“ politicky oslabený izraelský premiér Ehud Olmert aj palestínsky líder Mahmúd Abbás. Na svojom vrchole už dávno nie je ani prezident George Bush, ktorý chce na stretnutí zohrávať dôležitú úlohu.
Iné summity
Camp David (1978 ): Izraelsko- egyptské rokovania pod vedením amerického prezidenta Richarda Nixona. Viedli k mieru medzi oboma krajinami. Izrael sa stiahol zo Sinajského polostrova dobytého vo vojne v roku 1967.
Madridská konferencia (1991): Sovietsko- americký projekt, pokus o uzavretie mierových rokovaní medzi Izraelom, Sýriou, Jordánskom a Libanonom.
Dohody z Osla (1993): Významný prielom, Organizácia za oslobodenie Palestíny vedená Jásirom Arafatom uznala Izrael. Vznikla palestínska samospráva.
Camp David (2000): Ďalší pokus Billa Clintona o izraelsko-palestínske urovnanie. Problémom bolo, že to, čo mohol Izrael maximálne ponúknuť, bolo pre Palestínčanov menej ako minimum.
 |
 |
