Firma Baťa si v predvojnovom Československu i mimo neho dlhé desaťročia udržiavala povesť kvalitnej značky. V roku 1947 však majiteľa zlínskej firmy Jana Antonína Baťu komunistický režim odsúdil za to, že sa verejne neprihlásil do odboja proti nacistom a vymeral mu 15 rokov väzenia.
Spravodlivosť po 60 rokoch
Kráľ topánok okrem toho prišiel o všetok svoj majetok, ktorý pripadol štátu. Československá vláda po procese požiadala o vydanie vtedy už brazílskeho občana. Brazílske orgány však našťastie dali na slová svojho veľvyslanca v Prahe, ktorý označil proces za zmanipulovaný. Rodina sa snažila Jana Antonína rehabilitovať a predkladala dôkazy o tom, že za vojny firma posielala peniaze na odboj a podporovala exilovú vládu v Londýne. Súd Jana Antonína Baťu zbavil nálepky nacistického kolaboranta až po šesťdesiatich rokoch, keď minulý týždeň potvrdil jeho nevinu.
Majetok aj na Slovensku
„Máme záujem, aby nám bola vyplatená náhrada, a to nielen nám, ale všetkým ostatným,“ povedal v rozhovore pre český server Aktuálne.cz Tomáš Baťa junior (92), ktorý svojho strýka osobne pred českým súdom obhajoval. „Pracoval som na tom dlhé roky, bol to môj úspech,“ dodal. Spôsob úhrady však nešpecifikoval.
Niekdajší majetok firmy Baťa mal hodnotu asi 50 miliárd korún. V centre Zlína predstavuje priemyselný areál Svit, kedysi najväčší obuvnícky komplex v Európe, ktorý zaberá 70 hektárov. Ďalej je to mrakodrap, filmové ateliéry a množstvo ďalších majetkov po celom Československu. Na Slovensku prišli Baťovci o zámok v Bojniciach či závody vo Svite a Partizánskom.
Jan Antonín Baťa bol nevlastný brat Tomáša Baťu, zakladateľa firmy. Ten mu pred svojou tragickou smrťou v roku 1932 odovzdal vedenie podniku. Pod vedením Jana Antonína následne firma expandovala. Po tom, ako odišiel z Československa, usadil sa v Brazílii, kde rozbehol nový biznis. Umrel v roku 1965. Firma Baťa dnes pôsobí v 60 krajinách.
Ide o veľmi dôležitú zásadu pre všetkých ľudí. Či ide o dom, kurín či podnik, zákon platí pre všetkých.
Tomáš Baťa junior
