Keby vo futbale platili známky zo školy, momentálne hodnotenie slovenskej futbalovej reprezentácie by bolo - dostatočné. Na štvorku.
Štvrté miesto v práve skončenej kvalifikácii ME 2008 zhodilo náš futbal vo svetovom rebríčku na koniec štvrtej desiatky. Nie náhodou sme pred zajtrajším žrebovaním kvalifikácie MS 2010 v juhoafrickom Durbane klesli až do štvrtého výkonnostného koša.
To je pád na úroveň európskeho podpriemeru. Takto hlboko sme neboli v renkingu od marca 2005.
Doma pustili do gatí
Slovenskí futbalisti zbabrali aj v poradí siedmy pokus o účasť na vrcholnom podujatí. Bola to najhoršia kvalifikácia, hoci konečné umiestenie je rovnaké ako pred desiatimi rokmi.
Aj teraz sme dosiahli zhodný počet bodov (16), no vtedy sme mali v skupine o jedného súpera menej.
Už žrebovanie neveštilo nič dobré. Dostali sme sa do atraktívnej skupiny s dvoma jasnými favoritmi. Nemeckom, tretím tímom vlaňajších majstrovstiev sveta, a Českom, ktoré sa chystalo na rehabilitáciu za fiasko práve na nemeckom šampionáte.
Ani ostrovný tandem Írsko - Wales nebol z kategórie vyložene jednoduchých, o čom sme sa presvedčili neskôr. Príjemnými súpermi tak ostali len Cyprus a San Maríno.
Mužstvo s prevahou legionárov pod vedením trénera Dušana Galisa vybuchlo hneď v dvoch kľúčových jesenných súbojoch na Tehelnom poli s Českom a Nemeckom.
Bola to prvá vážna trhlina, ktorá sa už v rozbehnutej súťaži nedala zaceliť. Obom prehrám predchádzali vysoké víťazstvá s Cyprom a v Cardiffe s Walesom.
Slovenských hráčov čiastkové úspechy až príliš oslepili. Na favoritov išli ako s bubnom na zajace.
Veľkohubé vyhlásenia mali zaplniť Tehelné pole a pomôcť konečne zdolať silnejšieho protivníka. Fanúšikovia prišli, lenže hráči pustili do gatí.
Proklamovanú odvahu, nasadenie a bojovnosť nechali zbabelo v kabíne. Celý zápas nevedeli, čo majú hrať. Takticky zrelším a individuálne vyspelejším súperom nedokázali v ničom konkurovať.
Galisa vymenil Kocian
Na ihrisku vládol slovenský chaos, nedisciplinovanosť a dezorganizácia. Nasadenie veľkého počtu defenzívnych hráčov od začiatku nesignalizovalo, že by sme si na Čechov a Nemcov doma vôbec trúfali.
Nezvládli sme prvé dve dôležité prekážky. Bol to začiatok nášho konca. Oveľa skoršieho ako v predchádzajúcej kvalifikácii, kde to Galisov tím dotiahol až do barážového dvojzápasu so Španielmi.
Zmena na trénerskej stoličke bola nevyhnutná. Prišiel Ján Kocian, odborník na nemecký futbal. Bývalý reprezentant z talianskych majstrovstiev sveta rýchlo zistil i pomenoval problémy. Vtedy sa volali ofenzíva a tvorivý potenciál v strede ihriska.
Po necelom roku vo funkcii musí svoj názor mierne korigovať - neprehliadnuteľným mínusom jeho mužstva bola obranná činnosť a nespoľahlivé výkony brankárov.
Nové mužstvo za pochodu
Kocian chcel hodiť reprezentácii záchranné koleso. Neustále zdôrazňoval na verejnosti teoretickú šancu postupu, ktorá mala viesť cez ostrovný dvojblok Írsko - Wales. Hráči jeho výzvy dostatočne nevypočuli. V Dubline predviedli sympatický výkon, no nestačilo to ani na bod. Nepríjemné šoky však prišli doma.
Najväčším bola hanebná trnavská prehra s Walesom, keď hostia hrali iba s jediným vysunutým útočníkom Craigom Bellamym. Zo šiestich striel však dali päť gólov a trafili brvno.
Kocian nastúpil na začiatku roka s víziou budovania nového mužstva. Už pre nasledujúcu kvalifikáciu MS 2010. Mená súperov sa dozvie priamo na žrebovaní v Durbane.
Je toho dosť, čo chýba slovenskému futbalu, aby sa historicky po prvý raz prebojoval na vrcholné podujatie.
Od vzájomnej dôvery, čistoty vzťahov a prostredia vo futbalovom hnutí cez lepšiu hráčsku kvalitu, charakter až po vyšší stupeň agresivity, tímového ducha či skutočného lídra.
Negatíva pred pozitívami
Ak by sa dalo sebavedomie kúpiť, nechýbali by sme v rade medzi prvými. Potrebujeme ho. Zdravé, nie zbytočne prehnané, velikášske. Takisto je na zozname dôležitých prvkov konečne objavenie prirodzeného vodcu mužstva.
Hráčskej autority, ktorú by všetci bez reptania uznávali a poslúchali. Jednoducho šéfa, za ktorým by išli všetci. V dobrom, i keď sa nedarí. Že ho momentálne nemáme, vie každý. Je na zváženie, či by mladým reprezentantom nepomohli rady skúseného psychológa.
Nie je možné, aby sa po prvom inkasovanom góle (v našom prípade sa väčšinou tak stalo už v prvej štvrťhodine zápasov) celé mužstvo zložilo a nebolo schopné na situáciu vhodne zareagovať. Aby nedokázalo podľa priebehu meniť rytmus hry a opakovane sa vyvarovať hrubých, často až naivných chýb. V tejto kvalifikácii víťazili slovenské negatíva nad pozitívami.
