BRATISLAVA. Čerstvý verdikt disciplinárnej komisie Pro-hokeja - tri mesiace nepodmienečne pre faulujúceho obrancu Nitry Marissa Jassa - vníma generálny manažér Ľubomír Dobrý ako neprimeraný šok. Viacerí fanúšikovia Nitry na internetovej stránke súdnejšie upozorňujú, že Jass môže byť rád, že to nedopadlo horšie. S Mertelom i s ním.

Poľahčujúca návšteva

Sám postihnutý Mertel počas návštevy Jassa v nemocnici povedal, že išlo o neúmyselný faul. Disciplinárka ho tak aj klasifikovala. Podľa článku deväť sa v rozpätí od jedného do troch mesiacov rozhodla pre hornú hranicu. Ak by Jassovo „objatie“ posudzovala ako úmyselný faul, taxa by bola od štyroch do deviatich mesiacov.

Lekár slovenskej reprezentácie Dalimír Jančovič vidí prognózu Mertela optimisticky: „Ak nebola poškodená miecha a nenastanú iné komplikácie, zlomenina stavca má perspektívu zahojiť sa ako iná kosť. Bez následkov. V každom prípade som za tvrdé trestanie zákrokov, ktoré vedú k podobným zraneniam. Bez ohľadu na úmysel, hokejisti nesmú vystavovať protihráča do situácií ohrozujúcich zdrvaie. Trojmesačný dištanc je minimum.“

Ruka na tvári zostala

Rovnako ako nejde spochybniť slová zraneného hráča, televízne zábery jasne potvrdzujú, že Jass svoju ľavú ruku z protihráčovho krku nespustil až do momentu nárazu na mantinel.

Výsledkom bolo ťažké zranenie. V tomto prípade už rozhodca mohol zareagovať trestom v hre. Teda odobratím hráčskeho preukazu, nie iba päťminútovým trestom plus do konca zápasu. Vedenie Nitry to bude zrejme znovu brať ako zaujatosť, ale zdá sa, že v psychóze nedostatku bodov nezvládajú súdne vyhodnotiť závažnosť situácie. Zlomenina stavca je vždy milimetre vzdialená od trvalých následkov. Jasná hranica, za ktorou sa mení hokejový bod či aj titul na smiešnu malichernosť.

Absurdná motivácia

Neberme radšej vážne úvahy o finačnej kompenzácii namiesto zastavenia činnosti nitrianskeho hráča. V každom prípade absurdne vyznieva motivácia asistenta trénera Jana Nelibu, ktorú prezentoval aj na tlačovke. Každej formácii Nitry, ktorá by v poslednej tretine dovolila dvadsiatke skórovať, hrozila desaťtisícová pokuta. Po druhej tretine viedli domáci 3:1. V poslednej naozaj gól nedostali.

V boji o peniaze ide o zdravie

V extralige síce nerastie počet ťažších zranení v porovnaní s minulosťou, no evidentná je vyššia angažovanosť tímov. Horných, ktorým účasť v európskej lige zaistí víťazstvo v základnej časti. Aj spodných, bojujúcich o účasť v play off a z nej vyplývajúcu ekonomickú existenciu.

Ak má zdravie ostať nad všetkými motiváciami, musia sa zlé činy vždy obávať adekvátnych trestov.

Tri osudy po zlomenine stavca

Šťastný

Jaroslav Török (36 r.) dodnes strieľa góly za rodný Martin. V sezóne 2004, keď hral v drese Zvolena, mu v Bratislave pomohol k nárazu na mantinel vtedajší slovanista Juraj Halaj. Török sa s ním skoro rok nerozprával. Dlho ani nevládal. Po zlomenine siedmeho stavca deväť týždňov nemohol pohnúť hlavou vo fixačnom golieri. Už komunikujú, no hlavne martinský veterán môže opäť jazdiť na ľade a žiť naplno.

Nerozhodný

Michal Ružička (26 rokov) trénuje v súčasnosti skalickú prípravku a pri Pálffyho tíme má funkciu vedúceho mužstva. V novembri 2002 po nešetrnom zákroku obrancu Igora Grigera zo Spišskej Novej Vsi v extraligovom zápase utrpel zlomeninu štvrtého stavca. Napriek veľkej snahe mu neskoršie neurologické problémy zabránili vrátiť sa k aktívnemu hokeju.

Tragický

Luděk Čajka už nežije, jeho meno nesie zimný štadión v Zlíne. V stretnutí bývalej federálnej ligy v Košiciach v januári 1990 sa jeho korčuľa v snahe dokorčuľovať puk zaryla do ryhy v ľade a po náraze na mantinel sa z bezvedomia už neprebral. Na následky roztriešteného druhého stavca zomrel 4. februára 1990 v košickej nemocnici vo veku nedožitých 26 rokov.

(ju)