KOŠICE. Ústavný súd po šiestich rokoch uzavrel svoju najstaršiu kauzu. Ženám ponechal právo, aby sa do 12. týždňa tehotenstva mohli rozhodnúť, či pôjdu na interrupciu.
Tesným pomerom hlasov 7 ku 5 nevyhoveli sudcovia skupine 31 poslancov, ktorí interrupčný zákon v roku 2001 napadli. Poslancom sa nepáčilo, že zákon umožňuje interrupciu bez udania dôvodu.
VIDEO - Predsedníčka súdu číta rozhodnutie
„Ústavný súd nepriamo potvrdil, že je v poriadku, keď v prvých dvanástich týždňoch tehotenstva právo na ľudský život nepožíva žiadnu právnu ochranu v porovnaní s právom matky na súkromie,“ povedal po rozhodnutí sklamaný zástupca nespokojných poslancov Daniel Lipšic z KDH.
Bývalého nezávislého poslanca Miroslava Abelovského, ktorý zastupoval parlament, sudcovia potešili.
Súd zároveň zrušil vyhlášku k zákonu, ktorá umožňovala interrupcie z genetických dôvodov až do 24. týždňa, teda dlhšie, než povoľoval zákon. Aby sa vyhláška mohla vykonávať v praxi, budú musieť poslanci zákon zmeniť. O poškodení plodu sa ženy dozvedia až po 16. týždni, keď sa robia všetky dôležité genetické vyšetrenia.
„Buď sa zákon zmení, alebo ministerstvo zdravotníctva zabezpečí všetky sofistikované metódy vyšetrovania používané v zahraničí,“ povedal podpredseda HZDS a gynekológ Milan Urbáni.
Väčšina poslancov rozhodnutie súdu privítala, ale zákon meniť nechcú. Vedia, že otvorenie témy rozprúdi vášnivú diskusiu.
Minister zdravotníctva Ivan Valentovič oznámil, že rozhodnutie súdu rešpektuje. Čo ďalej, povie až po analýze.
Sudcovia nesiahli ženám na právo voľby
V Košiciach sa rozhodovalo v emotívnej nálade. Zvíťazilo právo žien rozhodnúť o interrupcii.
Bolo to najvýznamnejšie i najemotívnejšie rozhodnutie, aké doteraz v Košiciach na Ústavnom súde od jeho vzniku sudcovia vyriekli. V priestrannej pojednávacej miestnosti to bolo cítiť: otázka, či ženám do dvanástich týždňov gravidity zostane právo rozhodovať bez akýchkoľvek obmedzení o interrupcii, pritiahla tak veľa novinárov, ústavných expertov i študentov práva, že tam museli počas verejného zasadnutia vetrať. V starých priestoroch Ústavného súdu by sa ani nepomestili, časť z nich by zrejme ostala na chodbe.
Najvýznamnejší verdikt
„Je to jedno z najvýznamnejších konaní od vzniku Ústavného súdu v roku 1992. Dnes sa rozhoduje o ochrane ľudského života,“ hovoril ešte pred začiatkom zasadnutia exminister spravodlivosti a zástupca navrhovateľa Daniel Lipšic. Napokon odchádzal poslanec kresťanských demokratov sklamaný.
Ženám ich právo rozhodnúť, či plod donosia, alebo požiadajú o interrupčný zákrok, zostáva. Verejnosti to oznámil sudca - spravodajca Lajos Mészáros: „Ustanovenie zákona o umelom prerušení tehotenstva, ktoré to ženám umožňuje, nie je v rozpore s ústavou.“ Plénum Ústavného súdu rozhodlo najtesnejším možným rozdielom. Pomer hlasov bol sedem ku piatim. Slovensko na to čakalo od podania návrhu skupiny 31 poslancov šesť rokov.
Ústavný súd zároveň rozhodol, že ustanovenie vyhlášky ministerstva zdravotníctva, ktoré umožňuje „z genetických dôvodov umelo prerušiť tehotenstvo do 24 týždňov od jeho trvania“, nie je v súlade s ústavou.
Emotívny Lipšic
Lipšic ešte predtým v záverečnom návrhu konštatoval rozpor medzi ústavou garantovaným právom na život a právom na súkromie. Túto tému označil za otázku života a smrti, ktorá nikomu nie je ľahostajná. „Otázka interpretácie hodnoty života má zásadný význam pre každého človeka. Ľudský plod, akokoľvek ho nazveme, je bytosť, ktorá môže stratiť budúci úplný ľudský život. Právo, ktoré vyjadruje, že interrupcie sú závažným morálnym problémom, má väčší vplyv na správanie a názory ľudí ako právo, ktoré nepriznáva nenarodenému životu žiadnu hodnotu,“ apeloval na sudcov Lipšic. Neuspel.
VIDEO - Reakcia Lipšica a Abelovského
Uspel advokát Miroslav Abelovský, zastupujúci Národnú radu, ktorá bola v tomto prípade odporcom. Bývalý poslanec upozorňoval, že rozhodnutie v prospech navrhovateľov by vážne ohrozilo život a zdravie žien a bolo by „neospravedlniteľným krokom späť“.
Ústavný sudca Mészáros pri oznámení verdiktu citoval aj stanovisko Najvyššieho súdu a Generálnej prokuratúry, ktoré boli v protiklade. Súd podporil navrhovateľov v plnom rozsahu, prokuratúra, naopak, odporcu - teda Národnú radu.
Podľa ministerstva zdravotníctva v otvorených prípadoch, najmä pri konflikte záujmov medzi matkou a plodom, je potrebné ponechať matke možnosť, ktorú jej dáva aktuálny zákon.
Bolo ich 12
Zasadnutie sa včera začalo takmer s polhodinovým oneskorením. Plénum sa totiž radilo, či prijme námietku Daniela Lipšica voči sudcovi Jurajovi Horváthovi. Jeho kreslo ostalo nakoniec prázdne, a tak namiesto nepárneho počtu trinástich členov pléna zostali len dvanásti.
Advokát Miroslav Abelovský sa v tej chvíli obával, že vylúčením jedného sudcu sa môže plénum pri hlasovaní zablokovať. Na rozhodnutie potrebuje minimálne sedem hlasov. Teoreticky sa môže hlasovanie skončiť remízou, čo by znamenalo zamietnutie návrhu z formálnych dôvodov bez akéhokoľvek rozhodnutia. Obavy Abelovského sa napokon nenaplnili.
Víťazi
Kto vyhral, sú ženy
Proti zásahu do interrupcií bola Spoločnosť pre plánované rodičovstvo. OĽGU PIETRUCHOVÚ ústavní sudcovia potešili.
Je pre vás rozhodnutie súdu víťazstvom?
„Kto vyhral, sú ženy. Rozhodovalo sa aj o charaktere štátu. Ten protinázor je jasne podložený náboženským presvedčením. Ak by súd rozhodol opačne, vnucoval by toto presvedčenie všetkým. “
Hlasovanie dopadlo tesne. Čakali ste tento výsledok?
„Tesne ako tesne. Bol vylúčený pán Horváth. Predpokladám, že keby pán Lipšic vedel, že zahlasuje v jeho prospech, nerobil by to.“
Nie je rizikom, že zrejme sa bude zákon otvárať?
„Toho sa trochu obávam. Mohlo by to dopadnúť akokoľvek. Snáď poslanci budú rešpektovať výklad Ústavného súdu a nedovolia si výrazne zákon meniť. “
Neobávate sa, že nebude dosť hlasov na uzákonenie interrupcií z genetických dôvodov do 24. týždňa?
„Nie je to celkom isté. Súd zrušil vo vyhláške len článok 3. Hovorí, že z genetických dôvodov možno umelo prerušiť tehotenstvo do 24. týždňa trvania. Vždy však platí článok 2, že bez ohľadu na trvanie tehotenstva možno ho prerušiť. A to, ak je ohrozený život ženy alebo sa zistilo, že plod nie je schopný života alebo je ťažko poškodený. Takže to sa bude podľa mňa vzťahovať aj na tie genetické dôvody. Je to ešte vec výkladu.“
(vev)
Porazení
Je to sklamanie
Kampaň Právo na život sa snaží o zákaz interrupcií. JANA TUTKOVÁ v kampani pokračuje aj po včerajšku.
Vnímate rozhodnutie Ústavného súdu ako porážku?
„Skôr je to sklamanie, že ústavní sudcovia interpretovali nejakú socialistickú ústavu a nie ponovembrovú, ktorá jasne hovorí, že človek má právnu ochranu pred narodením, čiže v štádiu tretieho, druhého aj prvého trimestra.
A pretomá žena stratiť právo rozhodnúť sa?
„Pri umelom potrate ide dieťaťu o život, pričom tehotnej žene ide o deväť mesiacov pohodlia. Zákon by preto mal obmedziť právo matky na súkromie a chrániť dieťa. Žena má právo rozhodnúť sa, ale len do momentu, kým počne.“
Pri znásilnení žena nerozhoduje.
„Dieťa má ľudskú dôstojnosť od počatia. Bez ohľadu na okolnosti, ako bolo počaté.“
Ako sa dokáže matka postarať o nechcené dieťa?
„Každé dieťa je chcené. Ak ho matka nemôže prijať, vždy je nejaký pár, ktorý bude ochotný ho adoptovať. Problém zákona je, že učí násiliu, nie láske.“
Pokračujete v boji proti interrupciám alebo končíte?
„Nie, v žiadnom prípade. Naša kampaň bola namierená na zmenu verejnej mienky, komunistickej mentality, ktorá pretrváva. Vedeli sme, že politici sú populisti a riadia sa verejnou mienkou. Preto ju musíme zmeniť, aby sme zmenili zákony. Dnes vidíme, že aj sudcovia sú populisti.“
(vev)
Sudcu Horvátha vylúčili
KOŠICE. Ústavný súd rozhodol bez sudcu Juraja Horvátha. Jeho účasť namietal Daniel Lipšic, ktorý si prečítal rozhovor s Horváthom v týždenníku Delta. Sudca v ňom dal do súvislosti nedávne zverejnenie informácie, že bol odsúdený za ekonomický trestný čin s tým, že má rozhodovať o dôležitých kauzách a spomenul i interrupcie. „Keď má rozhodovať slobodne, môže takéto vyjadrenie evokovať minimálne zdanie, že rozhoduje pod tlakom,“ povedal Lipšic. Ústavný súd námietku akceptoval aj napriek tomu, že rozhodovalo 12 sudcov a hlasovanie sa mohlo skončiť nerozhodne.
(sen)
Stĺpček Mariána Leška
V súlade
Rozhodnutie, že interrupčný zákon je v súlade s ústavou, ale vyhláška k nemu nie, označil Vladimír Palko za čiastočné víťazstvo všetkých, ktorých cieľom zostáva „úplný zákaz umelého prerušenia tehotenstva“. Pán poslanec sa mýli. Ich úspech to nie je ani čiastočne.
Ústavný súd musel „zrušiť“ vyhlášku, lebo podzákonná norma nemôže upravovať to, čo smie iba zákon. Preto poslanci v minulom funkčnom období podporili novelu, ktorá s týmto rozhodnutím počítala.
Bolo by čudné, keby ju parlament neschválil znovu, lebo sa týka párov, ktorých plod je geneticky poškodený. Poslanec Palko prehliadol, že ani piati ústavní sudcovia, ktorí nesúhlasili s väčšinou, nie sú za úplný zákaz umelého prerušenia tehotenstva, ale „iba“ za to, aby žena, ktorá oň požiada, deklarovala krízový stav.
Aby sa presadil úplný zákaz interrupcií, musí byť najmenej 76 poslancov a prinajmenšom sedem ústavných sudcov s presvedčením KDH.
Kým ich toľko nebude, aj na Slovensku sa udrží stav, o ktorom Ústavný súd povedal, že je v súlade s prevažujúcou európskou praxou.
