BRATISLAVA. Štátny rozpočet podporilo všetkých 85 koaličných poslancov. Je to prvý rozpočet, ktorý prešiel bez pozmeňovacích návrhov, teda v podobe, v akej ho schválila vláda.
Koaliční poslanci síce nemali ani jeden, opozícia však navrhovala vyše 20 zmien. Neprešiel napríklad ani návrh Ivety Radičovej z SDKÚ zvýšiť rodinné prídavky z 540 na 640 korún. Rozpočet má nízky schodok a vyhovuje euru.
Rozpočet nie je taký zlý, ako ho vykresľuje opozícia, ale ani taký vynikajúci, ako si to myslí koalícia. Príliš veľa peňazí ide poľnohospodárom. Tým poslanci pridali oproti tomuto roku asi 6 miliárd korún, a to v čase, keď ich zárobky sú pre nárast cien poľnohospodárskych surovín na svetových trhoch rekordne vysoké. Oveľa užitočnejšie by bolo, keby táto suma išla do školstva, vedy a výskumu.
Štát sa zmenšuje
Na druhej strane je dobré, že vláda nerozdáva tak, ako sa to čakalo podľa predvolebného programu Smeru. Podiel verejných výdavkov na HDP klesá, čo znamená, že vláda nadmerne nezaťažuje budúce generácie.
Deficit verejných financií, kam okrem samotného rozpočtu patrí napríklad aj Sociálna poisťovňa alebo samospráva, bude 46 miliárd korún, čo je 2,3 percenta HDP, a to vrátane nákladov na druhý pilier. Pri takom vysokom raste by sa však dalo šetriť viac.
Podľa schváleného rozpočtu môže vláda na budúci rok minúť vyše 380 miliárd korún. Veľa však ide na takzvané obligatórne výdavky. Teda tie, ktoré musí uhradiť, lebo vyplývajú zo zákona. Ide napríklad o mzdy, platy, poistné odvody zamestnancov verejnej správy či sociálne dávky. Je v tom aj poistné, ktoré platí štát napríklad za penzistov, študentov a ženy na materskej do zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne. Potom sú to náklady na štátny dlh (úroky a administratíva) a prémia na stavebné sporenie. Tieto povinné výdavky zoberú z rozpočtu každý rok asi tri štvrtiny. Znamená to, že pri rozdeľovaní peňazí nemá vláda veľmi voľné ruky. Ak by aj naďalej bola pri moci predošlá vláda, z celého rozpočtu by mohla použiť inak zhruba 10 miliárd.
Opozícia: Vláda je developer
Vláda rozpočet považuje za moderný sociálny rozpočet s prioritami v zdravotníctve, sociálnych veciach, cestnej infraštruktúre, školstve a pôdohospodárstve. Opozícia nesúhlasí, vyčíta koalícii, že neprimerane zvýšila rezervu premiéra. Nárast kapitálových výdavkov a predaj časti štátneho majetku. Preto napríklad exminister financií Ivan Mikloš tvrdí, že z vlády sa stáva realitná agentúra a jedným z víťazov rozpočtu sú „štátni developeri, informačná a betónová loby“.
Ako by mohol vyzerať rozpočet
Táto úvaha nie je pokusom predstaviť optimálny rozpočet. Predpokladá súčasný stav – napríklad z veľkej časti nezreformovanú verejnú správu, zdravotníctvo a odvodový systém. Takže: ako by rozpočet mohol vyzerať v terajšej situácii?
Deficit rozpočtu by sa z titulu sociálnodemokratickej orientácie nemenil, keďže vláda deklaruje snahu prijať euro. Takisto by si rozpočet ponechal niektoré opatrenia, ako sú vianočné dôchodky, bonifikáciu úverov mladým a zvýšenú dotáciu na prvonarodené dieťa. Možno by ľavicová vláda mohla rozmýšľať aj o zvýšení prídavkov na deti alebo rodičovskej, dať viac na diaľnice. Jednoduchými škrtmi a presunmi by však nižšie spomenuté navrhnuté opatrenia na výdavkovej strane prospeli Slovensku bez ohľadu na ideologickú orientáciu vládnucich strán.
Ubrali by sa teda poľnohospodárske dotácie, tak aby eurofondy do tejto oblasti neklesli ani o jedno euro. To je viac ako polovica celkových úspor. Zrušila by sa dotácia nesystémového stavebného sporenia do sektora, ktorý môže vykazovať znaky prehrievania. Znížili by sa príliš vysoké výdavky v betónových projektoch životného prostredia. Zrušil by sa Fond národného majetku. Tým by sa dosiahla úspora vyše 6 miliárd korún. Tie by sociálnodemokratická vláda nemusela ušetriť. Mohla by ich nasmerovať do oveľa rozumnejších oblastí. Veď oproti poslednému roku predchádzajúcej vlády na vyprodukované HDP chce tento rozpočet ušetriť na vysokých školách 2,2 miliardy korún, na základných a stredných školách ďalšie 2,5 miliardy. Ak by sa teda spomenuté peniaze dali na školstvo, mohlo by sa dosiahnuť dlho očakávané zvýšenie miezd.
Zdroje vo výške 1,2 miliardy by mzdy vo vysokom školstve zvýšili mesačne navyše skoro o 6tisíc korún. Zvyšnou sumou by sa mohlo pokryť zvýšenie miezd v základnom a strednom školstve mesačne o 4tisíc korún bez zvýšenia deficitu. Nepripomínal by tento rozpočet viac modernú sociálnodemokratickú vládu?
Ján Tóth predseda Klubu ekonomických analytikov
Analytici: Šetriť sa malo viac
Podľa analytikov mala vláda využiť dobré časyv ekonomike na rýchlejšie zníženie deficitu.
Priority rozpočtu sú iné, ako o nich hovorí vláda, tvrdia ekonómovia. V pomere k hrubému domácemu produktu napríklad klesá podiel výdavkov z rozpočtu na školstvo alebo vedu a výskum, hoci tieto oblasti vláda považuje za priority. „Skutočnými prioritami sú najmä poľnohospodárstvo, zdravotníctvo a prekvapivo aj rezort vnútra,“ povedal ekonóm UniCredit Bank Viliam Pätoprstý.
Napríklad poľnohospodárom koalícia pridala vyše šesť miliárd. Rozpočet podľa ekonómov nevyužíva príležitosť veľmi dobrých časov na podporu oblastí dôležitých do budúcnosti, ako je vzdelanie.
Pozitívne podľa ekonómov je, že rozpočet plní kritérium na zavedenie eura. Plusom je aj to, že vláda nerozdávala, ako sa čakalo podľa vyhlásenia niektorých predstaviteľov Smeru ešte pred voľbami. „Určite je dobre, že rozpočet aspoň do istej miery limituje vládne výdavky,“ povedal ekonóm Slovenskej sporiteľne Juraj Barta.
Rozpočet má viacero rizík. Neráta napríklad s niektorými výdavkami, ktoré môžu počas roka vzniknúť. Napríklad so súkromno-verejnými projektmi výstavby diaľnic. „Absencia reálnejšieho reformného smerovania v zdravotníctve takisto vytvára riziko zvýšenej finančnej záťaže pre verejné financie v nasledujúcich rokoch,“ povedal ekonóm Tatra banky Róbert Prega.
(ľja)
