Peking investuje v Afrike miliardy dolárov s tvrdením, že chce nezištne pozdvihnúť tretí svet. Čínski komunisti prahnú po nerastných surovinách, ale v Afrike dochádza popri obchodovaní s diktátormi k ešte zaujímavejšiemu fenoménu – k novodobej kolonizácii.

Číne ide o ropu

Prezident Zimbabwe Robert Mugabe, ktorý znárodňovaním odstrašil západné firmy, vyhlasuje, že belosi jeho krajinu po stáročia zotročovali.

Čínske spoločnosti Mugabe naopak víta s otvorenou náručou. Správajú sa však presne tak isto ako belosi. V dôležitom ťažobnom priemysle ani oni nepodporujú sebestačnosť.

V Zambii dnes čínske investície prúdia do tých istých odvetví, kde tradične investovali Briti. Teda do nerastných surovín a nebudujú ani konkurencieschopný priemysel.

V Zambii žijú desiatky tisíc Číňanov. Väčšinou patria k emigrantskej diaspóre, ktorá z Číny ušla pred komunizmom. Najčerstvejší usadlíci sa však prisťahovali legálne s požehnaním komunistickej strany.

Číňania podľa zambijskej opozície berú prácu nezamestnaným domorodcom. „Máme tu čínskych nádenníkov, ktorí na ulici ťahajú káry. Toto nie je zmysluplná zahraničná investícia,“ posťažoval sa britským Guardian exminister priemyslu a obchodu Dipak Patel.

Lacný textil z Číny

Zambijská opozícia počas predvolebnej kampane sľubovala, že čínskych obchodníkov a robotníkov z krajiny vyhostí (ilustračná snímka SITA/AP).

Kritici čínskej hospodárskej expanzie v Afrike poukazujú aj na záplavu lacného dotovaného tovaru, ktorému miestni obchodníci nemôžu konkurovať. V Zambii, Zimbabwe a inde v Afrike mnohí a už nielen opoziční politici verejne hovoria o tom, že európska kolonizácia bola zlá, ale tá čínska je oveľa horšia.

Má Čína takéto varovania brať vážne? V krajinách ako Zimbabwe obchoduje s vládami, ktoré robia všetko pre to, aby sa proti Európe a Amerike ideologicky vymedzili. Oficiálny odpor k čínskym investorom je teda nepravdepodobný.

V nestabilnej Afrike sa však taký pogrom, aký proti belochom zorganizoval Mugabe, môže ľahko vymknúť spod kontroly a spontánne namieriť proti čínskym prisťahovalcom.

Riskantné pre Čínu sú aj demonštratívne priateľstvá s vodcami typu sudánskeho autokrata Umara Bašíra, ktorému Peking okrem iného stavia prezidentský palác. Existujú obavy, že zneužije podporu na ďalšiu genocídu obyvateľstva v Dárfúre.

Máme tu čínskych nádenníkov, ktorí ťahajú káry. To nie je zmysluplná investícia.

Dipak Patel bývalý zambijský minister priemyslu

Autor: Roman Lipták, Johannesburg