BRUSEL. Medzi západnými diplomatmi už málokto pochybuje o tom, že Kosovo v blízkom čase vyhlási nezávislosť. Otázne len ostáva, ako sa k tomu postaviť.
Po neúspešných rokovaniach, ktoré sa oficiálne skončia budúci pondelok, podľa európskych veľmocí ako Veľká Británi, Francúzsko, Taliansko a Francúzsko nastal v otázke Kosova čas konať. Vyjednávanie podľa nich už nikami nevedie.
Opačný názor má Moskva, ktorá sa spolu s Belehradom snaží rozbehnúť ďalšie kolo rokovaní.
Aj včerajšie stretnutie ministrov krajín NATO a Ruska sa nieslo v pochmúrnej nálade.
Ako uznať Kosovo
Západná diplomacia sa už pripravuje na scenár, že Kosovo vyhlási samostatnosť. V tejto chvíli sa únia snaží presvedčiť kosovských lídrov, aby s tým počkali po srbských prezidentských voľbách, ktoré sú naplánované na polovicu januára a začiatok februára.
Ak by na to Priština pristúpila, mohlo by sa vyhlásenie nezávislosti považovať za vec „spoločného postupu“ medzinárodného spoločenstva, a nie jednostranný akt. Aj keby formálne posvätenie Bezpečnostnej rady OSN chýbalo.
O tomto scenári hovoria diplomati zasvätení do kosovskej ságy a včera ho otvorene potvrdil český minister zahraničia Karl Schwarzenberg.
„Pracujeme na spoločnom spôsobe uznania Kosova. Akékoľvek unilaterálne kroky sú tu nežiaduce,“ povedal Schwarzenberg v Bruseli po schôdzke ministrov zahraničia štátov NATO.
Upozornil tiež, že ide o oblasť, kde sú „silné nacionalistické vášne“. Bezprostredne po vyhlásení nezávislosti by únia podľa „plánu B“ začala v Kosove napĺňať Ahtisaariho plán, hoci by sa mu tak nehovorilo. Ten predpokladá obmedzenú kosovskú suverenitu pod medzinárodným dohľadom. Zodpovednosť za Kosovo by plne prevzala Európska únia, ktorá by tam mala svoje mierové jednotky a dohliadala by najmä na dodržiavanie ľudských práv a snažila sa zabrániť akýmkoľvek násilným provokáciám z obidvoch strán.
Európskym štátom, ktoré majú problém s tým, že by vznik samostatného Kosova bez súhlasu OSN znamenal precedens v medzinárodnom práve a spustil lavínu nepokojov po celom svete, by to umožnilo povedať, že Kosovo postupovalo v súlade s medzinárodným spoločenstvom.
Únia ako celok by nezávislé Kosovo „vzala na vedomie“ a nechala jeho uznanie na jednotlivých vládach, čím by sa čiastočne vyhla vnútornému rozkolu spôsobenému balkánskou provinciou.
Podobne aj Spojené štáty sú pripravené samostatné Kosovo prijať. Proti sa stavajú Cyprus, Rumunsko a Slovensko.
Minister zahraničných vecí Ján Kubiš v rozhovore pre SME povedal, že Kosovo neuzná, ani keby Slovensko ostalo v únii v menšine.
Belehrad: Vojna (ne)hrozí
Napätie medzinárodného spoločenstva nedávno vystupňovali slová poradcu srbského premiéra Aleksandra Simiča. Ten v utorok pre štátnu televíziu povedal, že v prípade potreby možno štátne záujmy brániť prostredníctvom vojny.
Srbský prezident Boris Tadič jeho slová odmietol a povedal, že vojna je vylúčená. Zdôraznil tiež, že tí, čo ňou hrozia, znižujú šance Belehradu na udržanie odštiepeneckého regiónu.
Kosovo je Srbsko. Na srbských bilbordoch
Kosovo je Srbsko. Aspoň podľa plagátov, ktoré dalo po celom Srbsku vylepiť belehradské ministerstvo pre Kosovo. Vláda tak spustila kampaň na „záchranu“ svojej južnej provincie.
Kosovo, ktoré je už ôsmy rok pod správou OSN, je odhodlané krátko po 10. decembri, keď zástupcovia trojky (Európska únia, Rusko a Spojené štáty) oznámia definitívny krach rokovaní, vyhlásiť nezávislosť.
Churchill v cyrilike
Srbsko sa s týmto vývojom nemieni zmieriť. Na propagandistických plagátoch si pomohlo so svetovými štátnikmi.
„V najdôležitejších veciach sa nemôžeme prispôsobovať,“ prihovára sa v cyrilike americký prezident Abraham Lincoln, ktorý stál na čele Spojených štátov v časoch občianskej vojny Sever proti Juhu v druhej polovici 19. storočia.
Ešte ráznejšie pôsobia slová britského premiéra Winstona Churchilla. Ten z bilbordu ubezpečuje: „Budeme brániť to, čo nám patrí, nikdy sa toho nevzdáme.“ Povedal to v prejave v roku 1940, v ktorom zavrhol nacizmus. Na plagátoch sa objavili aj americkí prezidenti George Washington a John Kennedy, francúzsky generál Charles de Gaulle či nemecký kancelár Willy Brandt.
Slovník z nedávnych čias
Belehrad kampaň prezentuje ako obhajobu hodnôt, na ktorých stojí západná civilizácia. Taktika srbskej vlády sa však podľa agentúry APA nepáči všetkým. Niektorým totiž pripomína slovník z nedávnych vojnových čias.
Lucia Michalková
