Slávnosť v Lisabone vstúpi do eurodejín nielen pre podpis prvej zmluvy po rozšírení únie na Východ, ale i preto, že ju sprevádzali zásadné logistické manévre. Z portugalskej metropoly totiž šéfovia bloku zamierili do Bruselu na svoj summit, a tak sa čoskoro po zverejnení itinerára začala riešiť otázka, ako poletia, či spoločne, alebo každý zvlášť.
Portugalčania najskôr navrhli, aby sa podpis i posledná tohtoročná euroschôdzka konali v Lisabone. Belgičania ako hostitelia pravidelných summitov sa však postavili proti. Nakoniec zvíťazil scenár Lisabon-Brusel.
Politici sa tým okamžite dostali pod paľbu environmentalistov, že hovoria o znižovaní emisií, sami ale pár zbytočných kíl vyrobia.
Prví vypočuli verejný tlak šéfovia Beneluxu. Luxemburčan Jean-Claude Juncker a Holanďan Jan Peter Balkenene sa rozhodli doraziť najskôr do Bruselu a s Guyom Verhofstadtom potom belgickou vládnou letkou išli do Lisabonu.
Po prvý raz spoločne na summit leteli tiež dánsky a švédsky premiér a tiež Fín s Estóncom.
O rovnakom kroku uvažovali i premiéri Visegradskej štvorky, nakoniec od toho upustili. Hlavné mestá sú údajne veľmi vzdialené a nešlo by o žiadnu úsporu.
Na druhom konci inciatívy sa ocitli Francúzi. Prezident Nicolas Sarkozy a šéf diplomacie Bernard Kouchner prileteli každý v inom lietadle. Zlé jazyky tvrdia, že sa dvakrát nemusia, oficiálne však z „bezpečnostných dôvodov“.
Autor: Brusel
