„Keď budem mať šesťdesiat, prestanem písať piesne,“ tvrdil pred rokmi slávny francúzsky spevák a skladateľ Charles Aznavour. Teraz má 75 a po desaťročiach neúnavného koncertovania sa vzdáva svojho publika. Aznavour, ktorého čitatelia amerického The Time zvolili za umelca storočia, si včera v juhofrancúzskom meste Divonne naplánoval svoj posledný koncert.
Aznavour sa narodil v Paríži (v máji 1924) arménskym utečencom, ktorí emigrovali do Francúzska pred etnickými nepokojmi. V roku 1954 sa stretáva s Edith Piaf. „Zoznámili sme sa cez okno,“ napísala v memoároch Piaf. „Býval oproti mne. Keď som sa dozvedela, že nemá ani halier, povedala som mu: Nasťahuj sa ku mne!“ Robil jej šoféra, klaviristu, rekvizitára, textára.
Piaf, ktorá sa stala jeho najväčším fanúšikom, ho nútila, aby vystupoval sám a spieval svoje piesne. Ľudia jeho hlasu spočiatku nemohli prísť na chuť. „Mali ste prísť o tridsať rokov skôr,“ povedal mu majiteľ koncertnej agentúry na začiatku jeho kariéry: „V nemom filme by ste boli skutočne výborný.“ Drobnú postavu na pódiu si však parížske publikum všimlo. „Majú ma radi, pretože mám hlas aj problémy ako každý druhý.“
Začiatkom šesťdesiatych rokov spieva vo vypredanej Carnegie Hall v New Yorku. Jeho piesne sa prekladajú do iných jazykov. Aj keď s určitými problémami, naspieval svoj repertoár aj v angličtine, čo hrdí Francúzi nerobia radi ani často.
„Neverím v zhudobňovanie poézie,“ tvrdí autor, ktorého skladby ľudia často považujú za zhudobnené básne. „Verše nech zostanú v knihe. Prečo preberať básničky, keď je omnoho lepšie a jednoduchšie písať slová aj hudbu súčasne?“ pýta sa francúzsky trubadúr.
Aznavour sa považuje skôr za remeselníka ako umelca. Musí to byť silné remeslo, keď jeho piesne vyvolávajú toľko emócií. Romanca „zle milovaného“, napísal o Aznavourových piesňach český hudobný kritik Jiří Černý. „Nechávam sa inšpirovať tými, ktorých stretávam. Šťastní ľudia to nie sú. Tí by mi nemali čo povedať,“ tvrdí Aznavour. Jeho piesne sú príbehmi stroskotancov. Poslucháč má pocit, že Aznavour je blízky človek, ktorý mu rozumie. Ale on oponuje: „Pre koho to robím? Pravdupovediac, vlastne spievam pre seba.“
Aznavour má za sebou šesťdesiat filmových úloh, muzikál a nekonečné množstvo piesní a koncertov. „Budem pracovať do deväťdesiatky a umriem, až keď budem mať sto,“ povedal o sebe francúzsky šansoniér. No posledný koncert jeho života sa konal včera.
PETER BÁLIK
Charles Aznavour na koncerte v roku 1999. FOTO – ČTK
