Úzkosťami trpí mnoho ľudí - takmer každý má z niečoho strach. Podstatný rozdiel však tkvie v tom, či sa bojíte „znesiteľne“ a sa dokážete so svojím strachom vyrovnať, alebo či sa vás zmocňuje v určitých situáciách neovládateľná panika. Ak cítite v spoločnosti iných ľudí veľkú nervozitu a napätie, máte neovládateľný strach z kritiky a odmietnutia a obávate sa toho, čo si o vás druhí môžu myslieť, vaša diagnóza pravdepodobne znie: sociálna fóbia.
V niektorom životnom období ňou trpí približne každý desiaty človek.
Blíži sa čas pravidelnej porady – chce sa mi vracať
Človek trpiaci sociálnou fóbiou to má ťažké v dnešnom svete práce plnom firemnej kultúry úsmevov, flexibility, komunikačných zručností a asertivity. „Najviac som sa vždy hrozila pravidelných pondeľňajších porád,“ píše vo svojom blogu Monika. „Bola som si istá, že si moju prácu nevážia, a nech poviem hocičo, budú na mňa pozerať s pohŕdavo zdvihnutým obočím.“
Kŕče v bruchu, triaška, silné nutkanie močiť, strach, že sa povraciate - to sú pocity človeka, ktorý trpí sosciálnou fóbiou a hrozí mu, že sa dostane do situácie, ktorá v ňom vzbudzuje hrôzu.
Napätiu sa nevyhnete. Ovládne vás
Človek postihnutý touto fóbiou sa sa pokúša prirodzene vyhýbať situáciám, ktré mu pôsobia problémy. V zamestnaní to však nie je také jednoduché, práve preto sa ťažkosti objavia najskôr tam. Postihnutí častoí problémy odsúvajú, situáciu neriešia a trápia sa, pretože sa cítia menejcenní.
Niektorí sa snažia odbúrať zlé pocity tak, že sa naschvál vystavujú situáciám, z ktorých majú strach.
„Je to úplne prirodzené, a keď sa človeku darí s problémom bojovať, je zrejme ešte v norme,“ hovorí Jan Siřínek klinický psychológ z Dejvického psychoterapeutického centra. „Ale keď takáto snaha vyvoláva ešte väčšie úzkosti, tak je to fóbia. A taký človek potrebuje odborné vedenie,“ dodáva.
Treba riešiť podstatu problému
Existuje niekoľko spôsobov liečenia fóbií. Jedným sú lieky - antidpresíva a anxiolytiká. Jan Siřínek je však viac za psychoterapiu. „Lieky môžu pomôcť a ich efekt sa dostaví pomerne rýchlo: za nieľko týždňov. Ale neriešia podstatu problému - to čo za ním stojí,“ vysvetľuje Siřínek. A psychoterapeut rieši práve tie - strach alebo fóbia je pre neho len symptómom, že niečo nie je v poriadku.
„Jedným spôsobom terapie je kognitívno–behaviorálna defenzibilizácia. Touto cestou sa snažíme znížiť citlivosť človeka na situácie, s ktorými má problémy,“ vysvetľuje Jan Siřínek. „Druhou možnosťou je vypátrať, akú má človek skúsenosť so svetom, že takto reaguje.“
Po spoznaní koreňov problému pomáhajú odborníci človeku „vyvinúť sa“. Vypestovať tie štruktúry osobnosti, ktoré sa nevyvinuli dostatočne.
Veľmi dôležité je pritom aj to, do akej miery danému človeku jeho strach, alebo problém prekáža v živote. „Ja napríklad nerád telefonujem, ale v zásade to nepotrebujem riešiť,“ vysvetľuje Siřínek.
Niekedy stačí, ak človek idíde zo zamestnania, v ktorom sa necíti dobre: jednoducho zmení prostredie a situácia sa o poznanie zlepší.
Koktavý moderátor môže mať problém
Pracovné problémy človeka trpiaceho sociálnou fóbiou súvisia aj s tým, aké má voči sebe očakávania. Súvisia totiž s jeho sebahodnotením, s určitým ideálom, ku ktorému smeruje. Rozpor medzi stavom aký by mal byť a tým, akým je v skutočnosti. „Vtedy treba pracovať s tým sebaobrazom a prispôsobiť svoje predstavy a nároky svojim možnostiam,“ vysvetľuje psychoterapeut.
Ak napríklad niekto kokce, ale túži byť moderátorom, tak má problém. V inom povolaní sa s tým bude môcť oveľa ľahšie vyrovnať.
Utiecť od ľudí nemusí byť riešenie
Podľa odborníkov nie je riešením utiecť od problému a nájsť si napríklad prácu, kde sa nevyžaduje častý kontakt s ľuďmi.
„Nedá sa povedať: máte problém s komunikáciou, tak choďte sadiť stromy,“ hovorí Siřínek. Je samozrejme fajn ak má človek prácu , ktorá mu sadne, môže mu to pomôcť. Ale bez poznania konkrétnych charakteristík prípadu by som poradil: nájsť si psychológa, ktorý vám pomôže zorientovať sa v tom, čo cítite a naučí vás s tým pracovať.“
