Zlé rusko-britské vzťahy zasiahli i do kultúry. Veľkolepú výstavu francúzskych a ruských vrcholných maliarských diel z rokov 1870 - 1925, ktorá sa mala začať v januári v londýnskej Kráľovskej akadémii umení, asi zrušia.
Odplata či obava o obrazy
Hoci sa obe strany odvolávajú na technické a právne problémy, ide zjavne o pokračovanie diplomatickej vojny medzi Londýnom a Moskvou. Britské ministerstvo zahraničia už pred niekoľkými dňami naznačilo, že uskutočnenie expozície je ohrozené, pričom má ísť o ďalšiu zo série odplát.
Ruské úrady nedávno uzavreli kancelárie kultúrno-osvetovej organizácie British Council v Rusku. To bola len epizóda z mnohých „naschválov,“ ktorými Moskva reaguje na hlavný rusko-britský spor: vyšetrovanie vraždy bývalého ruského agenta tajných služieb Alexandra Litvinenka.
Londýn márne požaduje vydanie podozrivého z vraždy Alexaja Lugového a britské médiá viackrát obvinili ruské tajné služby i Kremeľ, že sú do vraždy Litvinenka zapletené. Potom nasledovalo prudké zhoršenie vzťahov medzi oboma krajinami. Včera ruské ministerstvo kultúry oznámilo, že hoci bol na rade Londýn, celá kolekcia obrazov sa vracia z Düsseldorfu do svojich domovských múzeí - Ermitáže, Puškinovho múzea, Treťjakovskej galérie a Ruského múzea.
Podľa jednej z organizátoriek výstavy, riaditeľky štátneho Puškinovho múzea Iriny Antonovovej, britská strana nedala záruku, že sa vrátia do Ruska. Vedenie všetkých štyroch múzeí sa preto rozhodlo nepodstupovať také riziko a výstavu stiahlo.
Nebezpeční potomkovia
Rusi sa odvolávajú na zlé skúsenosti s podobnými akciami. Pred dvoma rokmi napríklad švajčiarská polícia vzala na žiadosť spoločnosti Noga 54 obrazov z ruského Puškinovho múzea v hodnote cez miliardu dolárov. „Na rovnaké hrable po druhý raz nestúpime,“ hovorí teraz riaditeľka Antonovová.
Problém je v tom, že na niektoré diela môžu vzniesť nároky potomkovia Rusov, ktorí ich vlastnili do revolúcie 1917.
Na rovnaké hrable po druhý raz nestúpime.
Irina Antonovová, riaditeľka štátneho Puškinovho múzea
Autor: Agentúra Epicentrum