V prvej polovici 20. storočia prudko vzrástol počet britských osadníkov v súčasnej Keni, zvlášť v horách, kde bolo počasie chladnejšie. Miestnym ľuďom, ktorí tam žili - národu Kikujov - vzali najlepšiu pôdu, čo vyvolalo veľkú nespokojnosť.
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
V roku 1948 žilo 30-tisíc bielych osadníkov na 31-tisíc km2, zatiaľ čo
1,25 milióna Kikujov sa tlačilo na púhych 5 200 km2. Mnohí osadníci využívali Kikujov ako nájomných robotníkov, čo im umožnilo, aby si odpracovali časť svojich fariem výmenou za prácu v určité dni týždňa.
Následkom toho sa mnohí Kikujovia presťahovali do miest, hlavne Nairobi, ktorého populácia sa medzi rokom 1938 a 1952 zdvojnásobila. Chudoba nairobských slumov a zlosť, že prišli o otcovskú pôdu, zradikalizovala Kikujov a roku 1952 vyvolala povstanie.
Kikujskú revoltu, ktorej súčasťou bola aj občianska vojna v rámci kmeňa medzi vyhostenými a tými, ktorým pôda ostala, s desivou krutosťou násilne potlačili Briti.
Začiatkom roku 1953 zbili rodinu osadníka vrátane šesťročného dieťaťa rebeli Mau Mau. Britské médiá priniesli fotky chlapčekových krvavých mackov, čím šokovali verejnosť a zjavne rozpútali mučenie, znásilňovanie a vraždenie kikujských väzňov, z ktorých mnoho bolo zadržaných náhodne, zo strany britských jednotiek a osadníkov.
Podľa Kenskej komisie pre ľudské práva bolo zabitých 90-tisíc Kikujov počas povstania, ktoré sa napokon podarilo potlačiť v roku 1960. Britských osadníkov, pre porovnanie, 32. Celé roky však boli ako krvaví divosi vnímaní práve príslušníci Mau Mau. To sa za posledné roky zmenilo, hlavne po zverejnení štúdie profesorky Caroline Elkinsovej z Harvardu Gulag Veľkej Británie, ktorá opisuje ukrutnosti spáchané Britmi v Keni.
V knihe Elkinsovej si jeden z osadníkov spomína na mučenie podozrivého Mau Mau: "Keď som mu odrezal gule, už nemal uši a očná buľva, myslím, že pravá, mu visela z viečka. Bohužiaľ, umrel, než sme z neho vytĺkli viac." Iný očitý svedok opísal na požiadanie Elkinsovej výsluchy, pri ktorých boli muži nútení jesť vlastné semenníky alebo mať styk s ďalšími väzňami. Vyše 160-tisíc Kikujov bolo tiež internovaných v koncentračných táboroch, ktoré spĺňali len málo základných životných potrieb. Nasledoval hlad a epidémie. Pre 30-tisíc "skalných" členov Mau Mau bolo tiež vyhradené "špeciálne zaobchádzanie" opísané vyššie. Asi 1090 obesili po rýchlych a povrchných procesoch alebo na mobilných šibeniciach, ktoré sa presúvali po krajine.
Koncom roku 2006 podala skupina šiestich veteránov Mau Mau súdnu žalobu na britskú vládu o náhradu škody, odvolávajúc sa na "nekontrolované mučenie" kikujského ľudu v 50. rokoch. Britská vláda reagovala začiatkom tohto roku a vyhlásila, že nenesie žiadnu zodpovednosť za postupy koloniálnych dôstojníkov v Keni. Prípad má pokračovanie.
