na, o čom podal dôkladné svedectvo vo svojich pamätiach Ľudia, roky, život.
Vo vedomí vzdelancov však natrvalo ostala jeho novela Odmäk, ktorou roku 1954 reagoval ako prvý na uvoľnenie po Stalinovej smrti. Erenburg bol v našich očiach typický Európan, ba svetoobčan, spisovateľ a publicista, vo všeličom síce poplatný sovietskemu režimu, no neraz s ním polemizujúci a pochybujúci.
Teraz sa k nám toto meno vracia dielom, ktoré pôvodne vyšlo roku 1923 a autor ho napísal rok predtým v Berlíne. Pre poviedky Fajky (Ikar, Bratislava 2007, preklad Nataša Ďurinová), je tiež príznačné, že sú situované do rozličných krajín sveta. Ich základom je originálny nápad, že veci majú nadvládu nad ľuďmi.
V tomto prípade ide o fajky, ktoré sú hlavnými „postavami“ Erenburgových poviedok. Autor sám vystupuje niekde ako zberateľ fajok, podstatné však je, že vymýšľa najrozmanitejšie príbehy a do nich dosadzuje ako dejotvorného činiteľa tento predmet.
Rozličné fajky majú na osudy ľudí rozličný účinok, veci sa nimi jednak komplikujú, jednak riešia. Erenburg má v sebe veľkú schopnosť demonštrovať cez najbizarnejšie udalosti zázračnú silu fajok, ktoré sú nápadné aj svojím tvarom.
Tak napríklad v poviedke Vojakova fajka, ktorá sa odohráva za prvej svetovej vojny na francúzsko-nemeckom fronte, sa k sebe plazia vojak z Provensálska a vojak z Pomoranska a v tejto životunebezpečnej situácii, ktorá sa končí smrťou oboch, si ešte mierumilovne potiahne Nemec Peter z fajky Francúza Pierra.
Obdobná vojnová scéna je tiež v poviedke Komunardova fajka, kde sa Erenburg sústredil na Parížsku komúnu, vysvetľujúc na príbehu murára Louisa vtedajšiu sociálnu biedu a príčiny vzniku tohto povstania robotníkov. Aj tu zohráva svoju úlohu fajka, tentoraz v ústach štvorročného murárovho syna, ktorý z nej najprv vypúšťa mydlové bublinky a potom imituje otca a vyhlasuje sa za komunarda, čo vrcholí jeho zastrelením.
Táto krutá poviedka pôsobí trochu vykonštruovane a spisovateľ to zrejme cítil, lebo v osobnom dodatku píše o autentickosti príbehu, ba priamo tvrdí, že tú fajku má vo svojej zbierke.
Erenburg naplno pustil uzdu svojej fantázie, začrel až do rozprávkovej tematiky (Fajka boha Kabalaša) a nevyhýba sa ani romantickým príbehom (Kapitánova fajka), pričom do nich rád vplieta ľúbostno-erotické motívy. Ba v poviedke Farmárova fajka sa vyskytuje dokonca incest. Keďže v jeho vlasti bola v plnom prúde revolúcia, nemohol obísť ani tú. Fajka profesora dejepisu je však skôr vtipnou paródiou na revolučné pomery než nejakou ich oslavou.
Erenburgova filozofia fajok svedčí o spisovateľovej záľube v umeleckých predmetoch, o jeho vytríbenom zmysle pre nuansy ľudskej povahy i pre grotesknosť ľudských činov.
