BRATISLAVA. Rok 2008 by mal byť posledným rokom, v ktorom budú občania Slovenska platiť korunami. Tomu ešte musí predchádzať kladné hodnotenie zo strany európskych inštitúcií. Čo by sa však stalo, keby nám euro od januára 2009 neodobrili? „Koruna by pravdepodobne výrazne oslabla, na čo by Národná banka zrejme reagovala zvýšením úrokových sadzieb,” predpokladá analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák. To by sa následne odrazilo aj na cene úverov, ktoré by zdraželi.
Riziko, že Slovensko dostane z Bruselu negatívne hodnotenie, je však podľa ekonómov nízke. „Pravdepodobnosť prijatia eura odhadujeme na 85 percent,” povedala analytička ING Bank Lucia Šramková.
Domácu ekonomiku by nepodporili ani niektoré zásahy vlády, a to najmä v oblasti cenotvorby či zásahy do slobody zmluvných vzťahov, ako je to napríklad v prípade obchodných reťazcov. Podľa Jána Oravca zo Združenia podnikateľov Slovenska je rizikom, ak by štát opäť zaviedol krížové dotácie, čo znamená, že by firmy dotovali ceny energií pre domácnosti. „Rizikom je aj zvýšenie odvodov od zamestnancov alebo živnostníkov,” povedal.
Ministerstvo práce si na rok 2007 naplánovalo veľkú novelu zákona o sociálnom poistení. Tá môže ovplyvniť konkurencieschopnosť tunajšaj pracovnej sily, upozorňuje Radoslav Ďurana z inštitútu Iness.
Ceny potravín ešte porastú
Zlá úroda v juhovýchodnej Európe spolu s rastom cien na svetových komoditných trhoch sa na jeseň postarali prakticky v celej Európe o inflačné prekvapenie. Zrýchlenie rastu cien potravín bude podľa hlavného analytika Volksbank Slovensko Research Vladimíra Vaňa aj „dedičstvom nového roka”. Riziko je v tom, že po koncoročnom zrýchlení rastu spotrebiteľských cien sa inflácia nemusí vrátiť späť na nižšie úrovne.
Na rast inflácie by mohlo tlačiť aj neprimerane vysoké zvyšovanie miezd, čomu sa Slovensko na rozdiel napríklad od Poľska doteraz vyhlo. Tlak na vyššiu valorizáciu platov však môže vyvolať nízka nezamestnanosť, ktorá je na niekoľkoročnom minime, silný rast priemyslu, ale aj koncoročné zrýchlenie inflácie. „Rýchle zvýšenie miezd, ktoré by nezodpovedalo rastu produktivity práce, by bolo rizikom nielen pre infláciu, ale aj pre domácu konkurencieschopnosť,“ upozornil Vaňo.
Hrozby číhajú aj zvonka
Rizikom pre slovenskú infláciu je aj pokračovanie tohtoročnej ropnej horúčky. Pod rast cien ropy v druhom polroku 2007 sa podpísali iné ako ekonomické faktory, ktoré môžu na trhu s ropou hrať úlohu aj v budúcom roku. Ide najmä o zostrenie geopolitických rizík v regióne stredného východu. Dosah rastu cien ropy na slovenskú ekonomiku až do októbra čiastočne zmierňovala silná koruna. V poslednom štvrťroku však už aj Slovensko pociťuje podľa Vaňa inflačný príspevok vyšších cien ropy.
Slovensko však nemôže podceňovať ani hrozbu hospodárskeho spomalenia, ktorému bude v nasledujúcom roku vystavená eurozóna. „Netreba zabúdať, že dominantné slovenské priemyselné odvetvia možno zaradiť do skupiny tých, ktoré najcitlivejšie reagujú na spomalenie rastu,” povedal Vaňo. Ide nielen o automobilový priemysel, ale napríklad aj oceliarsky, chemický, papierenský či ťažké strojárstvo.
Možné rizikápre ekonomiku
Neprijatie eura by zrejme výrazne oslabilo slovenskú korunu a úrokové sadzby by sa zvýšili.
Výraznejšie než prognózované spomalenie hospodárskeho rastu v eurozóne.
Rast cien potravín .
Pokračovanie ropnej horúčky, najmä ak by sa spomalil prepad kurzu amerického dolára .
Vysoká valorizácia platov .
Opatrenia, ktoré by ohrozili tie z reformných krokov, ktoré umožnili skoré napredovanie k euru, ale aj prílev nových investorov a rast zamestnanosti aj produktivity.
