Koľko je to už rokov, čo ste neboli v Perthe?
„Raz a naposledy som tu hrala roku 1974 na turnaji s Courtovou a Goolagongovou, ktorá to vyhrala. Panovala strašná horúčava a prehrala som v 2. kole s Morozovovou.“
To vás Hopmanov pohár nikdy nelákal?
„Je to strašná diaľka sem cestovať, sezóna sa začala priskoro po Novom roku a zväčša som sa rozohrávala vždy až týždeň pred Australian Open. A práve pre nabitý kalendár som sa v posledných rokoch kariéry Austrálii úplne vyhýbala.“
Teraz ste sem prileteli tiež po dlhej krkolomnej ceste najmä kvôli výstave. Kde ste, vy, taká zaneprázdnená osoba, vzali toľko guráže a času na maľovanie?
„Ten čas sme si nachádzali preto, že sa nám to čoraz viac páčilo. Práca sa hromadila a naťahovala spontánne. Spočiatku sme si nemysleli, že urobíme toľko obrazov za toľko rokov. Tým, že sa to ľuďom páči a nápad mal úspech, tak prečo nie? Teraz sme sa rozhodli, že obrazy skúsime predávať, a tak dúfam, že si ich niekto kúpi. Ak už nie veľa fanúšikov a divákov, tak verím, že aspoň hráči a ľudia z tenisovej branže. Prvé signály naznačujú, že sa páčia všetkým.“
Na silvestrovskom bále v Burswoode sa jedno vaše plátno vydražilo za 6000 austrálskych dolárov...
„Ceny nebudú najmenšie, pohybujú sa od 5– do 15– až 20–tisíc, ale všetko sú to originály, ktoré si vyznávači umenia môžu zavesiť doma alebo v tenisovom klube.“
Kde sa vzalo to nadšenie pre výtvarné umenie?
„Nadšenie je robiť niečo nové, čo som nikdy predtým nepoznala, a nápad Juraja Králika ma tak zaujal, že nadšenie prišlo samo. Nuž a ešte keď sa pekná vec vydarí, tak je z toho človek sám nadšený.“
Potom, čo ste skončili s hraním, maľujete obrazy, počujeme vás komentovať tenis v televízii, čomu všetkému sa ešte venujete?
„Mám toho dosť, musím to trochu obmedziť, lebo všetky aktivity sú podmienené častým cestovaním. Vďakabohu, aspoň to maľovanie môžeme robiť s Jurajom u mňa v Sarasote na Floride. Pustila som sa aj do ďalšej knihy, snáď vyjde aj založenie tenisovej akadémie v Česku, ďalej mám zmluvu na plný úväzok s jednou kreditnou kartou, viaceré charity, najmä pre zvieratá, kampaň za práva gejov a lesbičiek, je toho dosť.“
Ako je to s vaším českým občianstvom?
„O to som už požiadala pred piatimi rokmi, ale stratili všetky papiere. Teraz ich niekde našli, takže je to už len otázka času. Myslela som, že sa to dorieši do konca roku 2007, no ešte to potrvá nejaké týždne.“
Plánujete sa usadiť trvalejšie v Česku?
„To nie, občianstvo na mojom bydlisku nič nezmení. Do Česka som cestovala často, je to môj druhý domov.“
Aký je to pocit, byť znovu českou občiankou?
„Vždy som sa cítila Češkou tak ako Američankou, ale bývať ostanem v USA.“
V poslednom čase sa objavili problémy s nelegálnym tipovaním zápasov i dopingom. Aký je váš názor?
„Veľmi sa mi to nechce rozoberať. Mali by sme urobiť všetko, čo sa dá, aby sa tenis zbavil nečistoty. Uvidíme, akým smerom sa bude uberať problém s tipovaním, lebo sa obávam, že odovzdať zápas je príliš ľahké, ale ťažko dokázateľné.“
Súhlasíte s názorom Johna McEnroa, že tenisu hrozí ruská mafia?
„A viete, že by som to ani nevylúčila? Pokiaľ ide o doping a drogy, tam sa musím viac zastať hráčov, lebo ich mená sa dostanú von aj vtedy, keď ešte nemusia byť vinní. Kdejaký kriminálnik je chránený prezumpciou neviny, aj keď na videu jasne vidieť, že napríklad zabil, no hráča očiernia, aj keď mu niekto nasype kúsok marihuany alebo kokaínu do pohára. Musia voľajako rozlíšiť tých, čo zámerne podvádzajú, a tých, čo niečo sem-tam náhodou dostanú do kávy.“
Mali by sme urobiť všetko, aby sme tenis očistili. Uvidíme, ako sa vyvinie problém s tipovaním. Odovzdať zápas je príliš ľahké, ale ťažko dokázateľné.
Martina Navrátilová, bývalá tenistka
Autor: Perth
