Pravidelné návraty k básňam Ivana Wernischa, ktorého Zimohrádek bol v polovici šesťdesiatych rokov skutočným zjavením, tentoraz nemajú zvyčajný charakter krátkodobej zastávky na očarenie z autorovej imaginácie.
Nie preto, že keď človek vyberie z police ťažkú hrubú knihu, chce využiť vynaloženú námahu a zostane pri nej dlhšie ako pri útlej zbierke poézie. Prvé súborné vydanie Wernischovho diela z rokov 1970 až 1989 Blbecká poezie totiž aj jeho dôvernejším znalcom prináša mnoho nepoznaných básní z rukopisu.