Včelárovho syna z najjužnejšej časti britského impéria povýšili do rytierskeho stavu skôr, ako si stihol uvedomiť, čo sa mu spolu so Šerpom Tenzingom Norkejom na najvyššom kopci sveta podarilo.
Edmund Hillary mal Kristove roky a bol z toho nesvoj. „Nemám pocit, že som ten správny typ,“ krčil plecami. Napriek tomu, ako mu nakázali, v Buckinghamskom paláci si pokľakol a mladučká kráľovná Alžbeta II., o sedem rokov mladšia ako on, mu decentne poklepala po pleci mečom. Louisu Roseovú, svoju neskoršiu prvú manželku, požiadal o ruku už ako sir.
„Vôbec ho to nepoznačilo. Ak, tak len v dobrom. „V Himalájach bol kráľ,“ vraví Ivan Fiala, prvý z našich horolezcov, ktorý stál na vrchole himalájskej osemtisícovky (na Nanga Parbate vedno s Michalom Orolinom).
„Nepálčania ho priam zbožňovali. Nie vďaka jeho majestátnej postave, ale vďaka jeho človečenstvu. Bola to najvyššia morálna autorita, akú kedy svetové horolezectvo malo.“
Fiala tvrdí, že Hillary bol múdry a skromný, čo nie je práve častá kombinácia.
„Vravieval o sebe, že je obyčajný človek, ale v skutočnosti to bol gigant,“ citujú médiá novozélandskú premiérku. Helen Clarková s ním prežívala všetky zdravotné patálie.
„Ed vydrž, milujeme ťa,“ odkázala mu vlani v máji, keď ho po návrate z Himalájí museli hospitalizovať. Novinárom všetko dovysvetľovala jednou vetou: „Sir Ed je národná ikona.“
„Byť v jeho prítomnosti čo len chvíľu, bol zážitok,“ skonštatoval dávnejšie slovenský cestovateľ František Kele. V roku 1981 s trémou stlačil zvonček pred jeho aucklandským domom. Hneď ho upútali jeho dobrácke oči. Šípky spod Rozsutca, ktoré mu doniesol, pred jeho očami zasadil k múriku s pergolou. Detail s veľkou výrečnou hodnotou.
Keď sa u Hillaryho pred rokom zastavil český novinár, poznamenal, že „Praha je čarovné mesto, ale príroda je krajšia na Slovensku“. Prehovorili z neho zážitky. V deväťdesiatom štvrtom bol hosťom popradského festivalu horolezeckých filmov a navštívil aj Tatry.
Hillary mal otvorené dvere všade. Ako novozélandský vyslanec sa stretával v palácoch so štátnikmi aj monarchami, ale najradšej mieril do Himalájí. Vždy, keď prišiel, vohnal domorodcom slzy do očí. Stačilo, že sa im úprimne vyznal: „Vraciam sa sem ako domov.“
Himaláje bol jeho druhý domov, napriek tomu, že v nich stratil manželku a dcéru Belindu, jedno zo svojich troch detí: zahynuli v roku 1975 pri leteckom nešťastí. Po dvanástich rokoch sa oženil druhý raz: s June Mulgrewovou, vdovou po kamarátovi horolezcovi.
Na dobrých ľudí bol ako med, ktorý živil ich rodinu, keď sa jeho otec rozhodol zanechať novinárčinu. Keď ho však niečo nahnevalo, vedel zahromžiť. „Dajte kopcu chvíľu pokoj, dovoľte mu zregenerovať sa,“ naliehal na nepálsku vládu, aby pozastavila vydávanie povolení na komerčné výpravy.
Mount Everest vtedy pripomínal smetisko. Hillary však bol úprimný: „Žiaľ, my sme boli jednou z prvých expedícií, ktoré dali zlý príklad. Ospravedlňovať sa, že sme boli málo predvídaví, neobstojí.“
Z malého Eda z veľkého Everestu urobila veľkého jeho normálnosť, otvorenosť, úprimnosť. Nikdy sa nehral na kráľa, a preto ním bol.
