„Román splieta príbeh piatich postáv, ktorý sa odohráva počas jedného dňa a noci v Prahe. Leto sa končí a každému hrdinovi sa v priebehu dvadsiatich štyroch hodín zmení od základu život. Román rozpráva o hľadaní ticha, harmónie, súladu. V meste, v živote, vo vzťahoch,“ definoval svoju knihu Potichu v jednom rozhovore úspešný český autor Jaroslav Rudiš.
Z pätice ústredných postáv knihy sa vymyká bývalý člen symfonického orchestra, vdovec Vladimír. Pripomína čudáka Fleischmana, posadnutého sledovaním počasia z Rudišovho predchádzajúceho románu Grandhotel. Vladimír verí, že jeho poslaním je z veľkomestského chaosu a hluku privrátiť ľudí „ku koreňom“, opäť ich naučiť načúvať sebe samým a najmä tichu. Rieši to radikálne: tým, čo v MHD cestujú s prehrávačmi, nenápadne prestriháva káble privádzajúce hudbu do uší, aby ich „oslobodil“.
Vladimír je sympatický, ale najmenej dôveryhodný z Rudišových postáv. Možno preto, že Rudiš je majster dialógov, ktorými nešetrí pri ostatných hrdinoch, ale Vladimír je logicky najviac „potichu“. A azda aj preto, že autor dokáže hodnovernejšie vystihnúť protagonistov zo svojej generácie. Vladimír, ale i exštudent Petr, ktorý dokončenie univerzity vymenil za šoférovanie električky, mladučká punkerka Vanda, americký právnik Wayne a diplomatka Hana – všetci sa ocitnú v momente, keď sa rozhodujú, ako sa bude ďalej vyvíjať ich život.
Rudiš opäť nesklamal úsporným štýlom a zmyslom pre humor (napríklad keď si uťahuje z českých mužov) a jeho knižka je celkovo príjemná. Netrčia z nej pózy ani prehnané autorské ambície a chcete ju rýchlo dočítať, aby ste zistili, ako sa skončí. Radi teda prehliadnete zopár chybičiek krásy, napríklad zaujímavé, ale načisto samoúčelné motívy (Wayne a jeho biostrava, Vandino tetovanie, ktoré stále svrbí).
Potichu sympaticky demýtizuje „zlatú“ Prahu. Videná očami Rudišových hrdinov pripomína Disneyland pre cudzincov, historický skanzen, navoňanú mŕtvolu. Románom o trochu inej Prahe tak Rudiš uzatvára voľnú mestskú trilógiu, ktorú odštartovalo úspešné Nebo pod Berlínem (2002), nasledované poctou Libercu v Grandhoteli (2006).
Mimochodom, Potichu? sa volá i desať rokov starý album Rudišovej obľúbenej skupiny Priessnitz (s jej spevákom Jaromírom Švejdíkom alias Jaromírom 99, rád spolupracuje - vytvorili aj komiks o Aloisovi Nebelovi), ktorá sa mihne i v Rudišovom románe. A nakoniec, román Potichu dostal i zvukovú podobu, načítanú Richardom Krajčom. A tak je nakoniec Potichu nahlas, ale to je len dobre.
Jaroslav Rudiš: Potichu
Labyrint, Praha 2007
Autor: Barbora Škovierová Autorka je publicistka
