BRUSEL, BRATISLAVA. Štáty Európskej únie po včerajšku poznajú, aké formy štátnej pomoci sú povolené na to, aby splnili cieľ počas nasledujúcich dvanástich rokov zásadne znížiť emisie skleníkových plynov.
Vlani na jar sa lídri únie zhodli, že do roku 2020 obmedzia emisie CO2 o dvadsať percent a pätinu energie budú vyrábať obnoviteľné zdroje a eurokomisári k tomu včera predstavili návrhy konkrétnych zákonov, ktoré by mali platiť od roku 2010. Návrhy komisie začnú teraz preberať národné vlády a európski poslanci.
Chudobnejšie a nové krajiny vrátane Slovenska môžu byť relatívne spokojné. Ich ekonomiky ponesú menšie bremeno „zelenej revolúcie“ než vyspelé západné štáty. Napríklad odhadované náklady na zavedenie ekologických opatrení by mali byť na Slovensku v pomere k sile ekonomiky približne štyrikrát menšie ako pri únijnom priemere.
¶Povolenky nebudú zadarmo
Najväčšia zmena sa týka emisií. Súčasný systém, v ktorom každý štát rozdelí medzi podniky určitý počet emisných povoleniek zdarma, sa skončí v roku 2012. Rok potom nastane obdobie európskej virtuálnej aukcie, na ktorej sa budú povolenky kupovať.
K dispozícii ich bude o 21 percent menej než v referenčnom roku 2005 a povolenky si budú musieť kúpiť všetky firmy, ktoré vyrobia nad desaťtisíc ton CO2 ročne.
Pre Slovensko je podstatné, že by sa mal zvýšiť limit na vypúšťanie CO2 pre malé firmy, ktoré nemajú povinnosť nakupovať povolenky. Spolu by tieto firmy mohli vypustiť o 13 percent emisií viac, ako to je v súčasnosti.
Po novom budú musieť na aukcii kupovať povolenky tiež aerolinky a rafinérie, naopak, ušetrené zostanú stavebné či poľnohospodárske podniky a automobilová doprava.
Automobilizmu by sa mal dotknúť ďalší nástroj boja proti klimatickým zmenám – biopalivá. Tie budú musieť tvoriť 10 percent všetkých pohonných látok v každom štáte v roku 2020, v súčasnosti je to menej. Napríklad na Slovensku musia pohonné látky obsahovať 5,75 percenta biopalív.
Je na každej krajine, aké biopalivo bude podporovať a kde ho získa, nesmie však pre ne ničiť lesy. Táto podmienka zrejme súvisí s nedávno začatou diskusiou o tom, či produkcia biopalív nemá v konečnom dôsledku na životné prostredie negatívny a nie pozitívny dosah.
Dvakrát viac
Konkrétnu podobu dostalo predsavzatie o obnoviteľných zdrojoch. Solárne panely, biomasa a veterné či vodné elektrárne dnes v únii vyrábajú 8,5 percenta všetkej energie, situácia sa však veľmi líši štát od štátu.
Komisia preto plošné číslo 20 percent obnoviteľných zdrojov v roku 2020 rozdelila medzi jednotlivé krajiny na základe aktuálneho stavu, možností krajiny, sily ekonomiky. Švédsko tak napríklad dostalo povinnosť až vo výške 49 percent, Malta má 10 percent, Slovensko 14 percent a Česko musí v roku 2020 vyrobiť trinásť percent všetkej energie z obnoviteľných zdrojov. Pre Slovensko to znamená povinnosť viac ako zdvojnásobiť súčasný podiel obnoviteľných zdrojov.
Richard Ďurana z thinktanku INESS si myslí, že Slovensko môže významne zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov najmä zväčšením podielu biomasy.
Ďurana si myslí, že ak Slovensko chce cieľ daný úniou splniť, bude musieť masívne dotovať využívanie biomasy.
Klasifikovanie jadrovej energie ako čistého zdroja neprešlo, kapacity vodných elektrární nemôžu rásť tak prudko a pre masívnejšie využívanie veternej energie nie sú na Slovensku vhodné podmienky.
Náklad alebo investícia?
O návrhoch Európskej komisie sa do poslednej minúty bojovalo a komisia bola terčom intenzívneho priemyselného a vládneho lobingu. Za sľubmi o znižovaní emisií sa skrývajú významné náklady. Priemerne majú zelené plány pripraviť úniu o pol percenta jej HDP ročne, čo je asi šesťdesiat miliárd eur.
Šéf komisie José Barroso argument o cene odmietol. „Tri eurá týždenne“ za zelenejšiu úniu, ktoré pripadajú na priemerného Európana, podľa neho netreba chápať ako neužitočný náklad.
Dosahy na Slovensko
podiel obnovitelných zdrojov na celkovej spotrebe by malo Slovensko zvýšiť zo súčasných 6,7 percenta na 14 percent do roku 2020
negatívny dosah celého návrhu na slovenskú ekonomiku sa odhaduje na úrovni 0,12 % HDP, kým v únii je to približne pol percenta HDP
Zdroj: Európska komisia
