BRATISLAVA. Povinnosť oznámiť miesto pobytu pre prípad neohlásenej dopingovej kontroly zatiaľ splnila len asi polovica slovenských športovcov začlenených do monitorovacieho programu: 288 z päťstovky individuálnych športovcov medzinárodnej úrovne.
„Nový systém monitoringu sa iba spúšťa, takže sme ešte ohľaduplní,“ zhovievavo poznamenal generálny sekretár Antidopingového výboru SR Miroslav Motyčík.
Tolerantnosť však dlho nepotrvá. „Ignorovanie ohlasovacej povinnosti môže mať za následok zastavenie štátnej podpory,“ upozornil Motyčík.
Športovec musí na formulári rozpísať stály rozvrh tréningov aj termíny a miesta sústredení. A to na tri mesiace dopredu. Pravda, život prináša zmeny. Tie však stačí oznámiť aj „esemeskou“.
Pedanti sú vraj najmä rýchlostní kanoisti. „Najlepšie sa spolupracuje so športovými zväzmi, ktoré budú mať reprezentantov na pekinskej olympiáde,“ tvrdí Jozef Jurášek, poverený šéf Antidopingového výboru SR.
V dopingu platí princíp trikrát a dosť. Ak komisári trikrát za 18 mesiacov nezastihnú športovca na ohlásenom mieste, hrozí mu dištanc od troch mesiacov do pol druha roka.
Celosvetovo to začne platiť až od roku 2009, no na Slovensku si športovec už tento rok má právo určiť jednu konkrétnu hodinu denne, v ktorú ho môžu navštíviť komisári. V tom prípade mu ďalších 23 hodín nehrozí, že by ho „otravovali“.
Niektorú zo zakázaných látok môže športovec užívať len na liečebné účely, navyše iba s dočasným povolením, ktorému sa hovorí terapeutická výnimka.
Ich počet sa množí. Až podozrivo. Nielen vo svete, aj na Slovensku – vlani ich bolo 166.
„Väčšinou ide o užívanie liekov v dôsledku štandardných civilizačných chorôb, najmä respiračných,“ konštatoval viceprezident ADV SR Pavel Malovič. Mimochodom, jednu z posledných výnimiek dostala zjazdárka Veronika Zuzulová.
(mo)
¶
