„Einstein raz povedal, že hranice reality zistíme až vtedy, keď ich prekročíme,“ hovorí MARTIN KRÁLIK, spoluzakladateľ slovenského sci-fi a fantasy časopisu Fantázia a ideový tvorca Ceny Fantázie, najvýznamnejšej slovenskej súťaže v tejto oblasti.
Aká je slovenská literárna fantastika?
„Fantastika je to, čo si človek pod tým predstaví a čo si do tej poličky dá. Slovenská fantastika je teda logicky to, čo Slováci v oblasti fantastiky píšu. Inak slovenská fantastika žije s väčšími alebo menšími výpadkami a darí sa jej vcelku dobre.“
Prečo väčšina autorov nemá na trhu vlastné knihy?
„Slovenské vydavateľstvá o fantastiku nemajú záujem, pretože sa u nás, s výnimkou napríklad Sapkowského či Pratchetta, predáva málo. Naši autori vydávajú skôr v Čechách, prekvapivo sa tam predáva viac aj našej fantastiky. Na druhej strane autori majú oveľa väčšie honoráre a ich knihy si kúpi oveľa viac ľudí, čo je napríklad prípad Jura Červenáka. Podobný príklad je i Dušan Fabian, je to autor, ktorý začínal na internetových stránkach, potom sa začal presadzovať na domácom trhu, čo vtedy znamenalo Cenu Gustáva Reussa a Fantáziu. Napísal román, ktorému sme dlho hľadali vydavateľa, ale nakoniec vyšiel iba v Čechách.“
Načo je vôbec dobrá literárna fantastika?
„Oddychová funkcia tejto literatúry je jasná. V tých najlepších dielach, a nielen svetovej, ale aj našej fantastiky, dochádza k tomu, čo aj intelektuálne vzdelaný čitateľ od literatúry čaká. Teda k nahlodaniu myšlienkou, nad ktorou sa človek zamyslí a ktorá môže ovplyvniť jeho správanie.“
Aká je úroveň našich autorov?
„Viacerí sa dostali do finále súťaže Poviedka. Teda ľudia, ktorí u nás literatúru vydávajú i hodnotia, týchto autorov celkom oceňujú.“
Existujú v literárnej fantastike módne vlny?
„Áno. Od osemdesiatych rokov je veľmi populárna fantasy. Treba však povedať, že u nás sa nevydala a asi ani nevydá smerom, ktorý prišiel z Ameriky, kde sa jej veľa píše zo svetov počítačových alebo stolových hier. U nás, podobne ako v Rusku či Poľsku, sa píše množstvo historickej fantasy. Keby sa čitatelia historických románov dostali k takýmto knihám, vôbec by im v nich fantastika neprekážala.“
Dá sa teda hovoriť o nejakom špecifiku nášho územia.
„Myslím, že áno. Keď sa človek pozrie na tie najúspešnejšie knižky. Napokon, aj Sapkowski asi vie, prečo prešiel z klasickej fantasy na historickú.“
Aká je budúcnosť slovenskej literárnej fantastiky?
„Je v ľuďoch a v tom, aké si budú vedieť vytvoriť podmienky. To bola pôvodne funkcia časopisu Fantázia - vytvoriť priestor na písanie. Myslím, že ani stagnácia či hibernácia časopisu, prvotne zapríčinená zníženým prostriedkov z grantu ministerstva kultúry, nie je nič, čo by ju zastavilo. Vždy boli obdobia, keď sa fantastika písala viac, a obdobia, keď sa zasa písala menej. Momentálne je to v stave, keď autori píšu a vidia, že to má budúcnosť a že majú šancu sa dostať do Česka alebo Poľska.“
