Izraelskí Rusi vytiahli z naftalínu kožuchy, baranice, rukavice a hrubé čižmy.
Z obchodov začali miznúť ohrevné telesá, čo ležali na sklade niekoľko rokov. Z vetroviek, čo už boli vo výpredaji, sa zrazu stali hity sezóny a už sa nedali kúpiť za 69 šekelov, ale za rovných 699.
Charita rozdávala deky bezdomovcom, ale napriek tomu ich pár v noci zamrzlo. Mrzli aj banány a zemiaky na poliach a tak sme si na trhu poriadne priplatili.
Témou spoločenskej konverzácie sa stalo, koľko asi, dopekla, zaplatíme za elektrinu, keď sa 24 hodín denne točí klimatizácia. A tak podobne.
Na upresnenie treba povedať, že cez deň bolo asi desať stupňov a v noci okolo nuly. Tu sa to považuje za skutočne veľkú zimu, akú si už mnohí nepamätajú. Podľa mňa to skôr bol pre mnohých dobrý kšeft, aj keď teda nocovať vonku v takejto zime musí byť hrozné.
Pre niektorých sa však konečne objavila príležitosť blysnúť sa kožuchom. Napríklad moja svokra. Niekoľko rokov žila v Kanade a tak si odtiaľ pár kúskov doniesla. Už predtým sa mi sťažovala, že zbytočne. Ale teraz nastala jej chvíľa.
A tak si jedného krásneho „zimného“ dňa obliekla kožuch po členky, nasadila baranicu a všetko ešte dotvorila kožušinovým golierom, čo by mohol v pohode privaliť päťročné dieťa.
Z čela jej stekal jemný potôčik potu, rosili sa jej okuliare a od ťažoby kožucha sa jej krivil chrbát, ale statočne držala. Veď je strašná zima. Teplomer ukazoval 13 stupňov, svietilo slnko a ľudia sedeli pred kaviarňami a popíjali čaj. V rukaviciach, čiapkach a zabalení v dekách.
Aj tento zápisník vzniká v kaviarni. Je skoro ráno, sedíme pri pláži, odkiaľ riadne fučí. Vyzliekam si pulóver, lebo mne, na Slovensku večnému zmrzliakovi, je veľmi teplo.
Naša dcéra si hystericky sťahuje čiapku a snaží sa rozopnúť si zips na vetrovke. Po pláži behá pár ľudí. Niektorí majú na hlave baranice. Je 11 stupňov a v rádiu hlásia, že dnes bude stále chladno. Vraj takých 17.
Na Blízky východ dorazila zima.
Autor: dopisovateľka SME z Blízkeho východu
