BRATISLAVA. Akciové trhy včera vytiahla nahor správa o tom, že vláda a Kongres sa dohodli na návrhu balíčka daňových zliav, ktoré majú podporiť americkú ekonomiku.
Americký prezident George W. Bush a predstavitelia Kongresu sa vo štvrtok dohodli na vládnom balíčku v hodnote 150 miliárd dolárov, čo predstavuje približne jedno percento hrubého domáceho produktu krajiny. Mal by naliať peniaze do zhoršujúcej sa ekonomiky v nádeji, že sa tým podarí eliminovať škody spôsobené krízou na trhu s nehnuteľnosťami a následnou úverovou krízou. Navrhovaný balíček ešte musí schváliť Senát, ktorý môže jeho rozpočet zvýšiť.
Nižšie dane pre všetkých
Balíček, ktorý by mal začať platiť od mája, obsahuje daňové úľavy pre 117 miliónov domácností. Jednotlivci s ročným príjmom do 75–tisíc dolárov si môžu uplatniť daňovú úľavu do výšky 600 dolárov.
Pre manželské páry s ročným príjmom do 150–tisíc dolárov platí daňová úľava do 1200 dolárov. Rodiny s deťmi dostanú ďalšiu úľavu 300 dolárov za každé dieťa.
Balíček zahŕňa aj investičné stimuly pre firmy. Veľké spoločnosti si môžu odpočítať investičné náklady až do výšky 50 percent. Malé firmy si môžu zase odrátať 250tisíc dolárov za nákupy hmotného investičného majetku.
Dve štátne agentúry môžu nakupovať hypotekárne záložné listy až do 625-tisíc dolárov na jednu hypotéku, v súčasnosti je limit 417-tisíc dolárov. Toto opatrenie má podľa hlavného ekonóma Volksbank Vladimíra Vaňa obmedziť straty bánk a zmierniť tlak na zníženie cien. Ceny rodinných domov v USA vlani medziročne klesli o 1,8 percenta, čo je po prvýkrát od roku 1968, keď sa začala viesť táto štatistika.
¶Samotný vládny balíček by len sám osebe americkú ekonomiku nepodporil, no spolu s opatreniami centrálnej banky (Fed) jej môže pomôcť odraziť sa odo dna, predpokladá Vaňo. Rozhodujúca bude druhá polovica roka. „V prvom štvrťroku sa očakáva ekonomický pokles o 0,8 percenta, v tom druhom by mal byť rast tesne nad nulou,“ povedal hlavný analytik Tatra banky Róbert Prega.
Ekonómovia nepredpokladajú, že by spomalenie ekonomického rastu USA bolo až také dramatické pre európsku ekonomiku.
Európa je dotknutá menej
Guvernér holandskej centrálnej banky Nout Wellink očakáva na tento rok ekonomický rast eurozóny o 1,5 až 2,5 percenta s tým, že pravdepodobne to bude rast bližší k spodnej hranici. „Hovoriť o recesii v eurozóne je však veľmi negatívny scenár,“ povedal Prega.
Ekonómovia upozorňujú aj na rozdielnu rétoriku centrálnych bánk. Americká centrálna banka v utorok znížila základnú úrokovú sadzbu o 0,75 percentuálneho bodu na 3,5 percenta. Európska centrálna banka zdôrazňuje cenovú stabilitu a znížiť úroky neplánuje.
