dicíny. Je to náš starý známy, naposledy nás svojou návštevou poctil pred necelými dvoma mesiacmi.
Milý pacient si pred troma týždňami zmyslel, že mu je „dajak plano“, krúti sa mu hlava a určite to bude od liekov, ktoré dlhodobo berie. Nelenil a všetky lieky náhle vysadil. Je zázrak, že trvalo celé tri týždne, kým ho prejavy ťažkého srdcového zlyhania prinútili prísť k nám do nemocnice.
Kardiálne zlyhanie je u neho zatiaľ dosť rezistentné, na liečbu príliš nereaguje, frekvencia srdcových komôr sa pri chronickej fibrilácii predsiení blíži ku 200 úderom za minútu.
Prevažnú väčšinu zhoršení svojho zdravotného stavu s následnou nutnosťou hospitalizácie a drahej liečby si zapríčiňuje sám. Neberie lieky, nechodí pravidelne na ambulantné kontroly, naďalej popíja a fajčí, o nejakej neslanej diéte ani nehovoriac.
V kašľaní na svoje zdravie rozhodne nie je výnimka. Medzi našich štamgastov patria aj alkoholici s cirhózou pečene, ktorí si naďalej užívajú život - popíjajú bez najmenšej snahy s alkoholovou závislosťou bojovať. Raz za jeden-dva mesiace si k nám prídu na pár dní ľahnúť, aby sme im vypustili ascites, čo je tekutina, ktorá sa pri cirhóze hromadí v brušnej dutine, niekedy v obrovských množstvách.
Často však prídu títo pacienti aj nedobrovoľne - či už s prejavmi zlyhávania pečene, opuchnutí, žltí ako citróny, alebo s niektorou z akútnych komplikácií cirhózy - napríklad so život ohrozujúcim krvácaním s pažerákových varixov.
Liečba býva náročná, často sú potrebné opakované transfúzie, zmrazené plazmy, roztoky albumínov, lieky zastavujúce krvácanie a podobne.
Máme pacienta po transplantácii srdca, ktorému sme v minulosti pri ťažkých zlyhaniach srdca opakovane zachránili život, venovali mu množstvo času a energie. O samotnej transplantácii ani nehovoriac. Pacienta, ktorý by mal žiť priam asketickým životom, viacerí moji kolegovia videli veselo nasávať a pofajčievať v baroch. Každá jeho ďalšia rehospitalizácia je pritom časovo aj finančne veľmi náročná, pre imunosupresívnu liečbu vyžaduje pri svojich krčmových infekciách zväčša veľmi drahé antibiotiká.
Nie je možné, aby sme pacientov, ktorí si za svoje ochorenie môžu (aspoň sčasti) sami, neliečili. To by sme nemohli liečiť takmer nikoho. Veď keby sme vylúčili pacientov požívajúcich častejšie alkohol, fajčiarov, obéznych, nezdravo sa stravujúcich, dýchajúcich znečistený vzduch, s nedostatočným fyzickým pohybom, nadmernými psychickými stresmi, skutočne by nám neostal skoro nik. Pacientov prístup k liečbe by sa však mal prejaviť minimálne na výške poistného.
Na papieri síce stojí, že pacientovi, ktorý opakovane hrubo porušuje lekárom odporúčaný režim, poisťovňa môže dať hospitalizáciu preplatiť, osobne som sa s tým však ešte nestretol. Možno by naozaj stačilo, dať týmto ľuďom preplatiť zo svojej hospitalizácie nejakú mastnú sumičku a ich prístup k vlastnému liečeniu by sa možno prekvapivo rýchlo zmenil.
P.S: Doplnené ráno krátko po službe. Hlavná postava článku, nedisciplinovaný kardiak pri rannej vizite náhle prestal dýchať, zmodrel, rytmus srdca sa z komorovej tachykardie rýchlo zmenil na komorovú fibriláciu - to sa rovná klinickej smrti. Po pätnástich minútach sa mi ho podarilo zresuscitovať, zdá sa, bez poškodenia mozgu hypoxiou. Koľkokrát ešte bude mať po vynechaní liekov také šťastie?
Autor: Karol Trejbal
