WASHINGTON, BRATISLAVA. Americký prezident George Bush predniesol v noci na včera posledný prejav o stave únie.
Ôsmu reč na lúčenie či predstavenie nejakej novej stratégie nevyužil. Zaznelo v nej len veľmi málo nového.
V predchádzajúcich výročných prejavoch o stave únie pritom zvykol predstaviť veľké projekty. Aj upadajúcej ekonomike, ktorá Američanov teraz najviac trápi, sa podľa médií venoval menej, ako sa čakalo. „Čelíme obdobiu neistoty,“ vyhlásil Bush a vyzval na rýchlu injekciu pre americkú ekonomiku, ktorá čelí problémom spôsobeným realitnou a úverovou krízou. „Z dlhodobého hľadiska Američania môžu byť pokojní ohľadom nášho rastu. No v krátkom horizonte sa ten rast spomaľuje,“ povedal Bush.
Kongres sa už s prezidentom dohodol na balíčku ekonomických opatrení v hodnote 150 miliárd dolárov.
Obohratý Irak
Už obohranou platňou sa stala situácia v Iraku. Slová Irak, teroristi či sloboda používal Bush asi najčastejšie zo všetkých.
„Naši nepriatelia v Iraku ešte nie sú porazení a môžeme čakať tvrdý boj,“ povedal Bush. „No tí, ktorí spochybňujú, že zvýšenie počtu vojakov nezabralo, teroristi o tom nepochybujú: al-Kaída v Iraku je na úteku a nepriateľa porazíme.“
Od osi zla až po zbrane
V minulých prejavoch bol pritom prezident oveľa odvážnejší, predstavoval veľké plány a používal silné slová. V roku 2002, pár mesiacov po útokoch na New York a Washington, použil výraz „os zla“.
Jej súčasťou bol Irak, Irán a Severná Kórea. Hovoril o začínajúcom boji s medzinárodným terorizmom.
O rok neskôr už začali rinčať zbrane do boja v Iraku. „Britská vláda sa dozvedela, že Saddám Husajn sa nedávno pokúšal získať veľké množstvo uránu z Afriky,“ povedal prezident Američanom a svetu presne pred piatimi rokmi.
Išlo o nepravdivé tvrdenie. Presviedčanie o zbraniach hromadného ničenia v Iraku sa premenilo po zosadení Saddáma na fiasko Bushovej administratívy.
Irak nemôže chýbať
Od roku 2002 bol Irak témou každého prejavu o stave americkej únie. Rovnako v jeho druhom funkčnom období, i keď pribudla aj téma domácich reforiem.
Od roku 2004 žiadal Kongres trikrát o imigračnú reformu, zákonodarcovia to vždy odmietli. V roku 2005 navrhol čiastočnú privatizáciu sociálnej poisťovne, ani s tým neuspel. Mal však aj úspechy. V roku 2006 sa naštartovali programy väčšej energetickej nezávislosti Spojených štátov.
Pred rokom zas chcel desaťtisíce nových vojakov do Iraku, demokrati plán nezablokovali a zdá sa, že funguje.
Od roku 2003 funguje iniciatíva boja s AIDS, miliardy odvtedy prúdia do Afriky na boj so zákernou chorobou.
V tieni nástupcu
Tento rok však prejav zaznel bez veľkých myšlienok a nápadov. Možno aj preto, že Američanov už viac ako odchádzajúci a neúspešný prezident zaujíma, kto nastúpi na jeho miesto a prinesie zmenu.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Bushovi ušli. Na Floridu
Americkí republikáni majú za sebou konečne prvé primárky, v ktorých išlo o veľa. Väčšina z nich preto ani nepočúvala svojho prezidenta Busha a odišla na Floridu.
Zatiaľ čo prezident George Bush posledný raz rozprával o stave únie, kandidáti na jeho miesto spomedzi republikánskej strany naháňali hlasy na slnečnej Floride.
Naopak najväčší kritici Bushovej politiky demokratickí favoriti Barack Obama a Hillary Clintonová si Bushov prejav vypočuli priamo vo Washingtone a párkrát mu aj zdvorilo zatlieskali. Na Floride kampaň neviedli, hoci primárky tu mala aj demokratická strana. Jej delegáti sa však pre priskorý termín voľby zrejme rátať nebudú.
Medzi republikánmi sa mohlo už včera rozhodnúť, či jeden zo štyroch najvážnejších kandidátov na prezidenta vypadne z kola von.
Všetka pozornosť v osemnásťmiliónovej krajine sa sústredila na exstarostu New Yorku Rudyho Giulianiho. Vedie jednu z najčudnejších kampaní v dejinách, napísal Economist. Giuliani doterajšie primárky ignoroval a všetko stavil na Floridu. Podľa prieskumov zariskoval priveľa. Mormón Mitt Romney aj John McCain mali pred ním vyše desaťpercentný náskok. Ak by sa tieto výsledky potvrdili, Giuliani by takúto prehru pred superutorkom ťažko uhral bez ujmy.
Florida je totiž mikrokozmos, v ktorom sú pomiešané všetky typy voličov . Liberálni Newyorčania žijúci vedľa konzervatívnych dôchodcov zo stredozápadu, Afroameričania susediaci s najvplyvnejšiou hispánskou menšinou v Amerike.
(vas)
