BUENOS AIRES, BRATISLAVA. Sú to dostihy v dostihoch. Na diaľku. Kto ich vyhrá viac?
Džokeji sú najzamestnanejší športovci sveta. Brazílčan Jorge Ricardo v niektoré dni odjazdí 12 až 14 dostihov. Vlani ich absolvoval 2210. V priemere na každučký deň viac ako šesť.
Deviateho januára sa mu splnil sen: na hipodróme San Isidro, jednom z troch v argentínskom Buenos Aires, v sedle kobyly Membresia vyhral desaťtisíce dostihy. Ako prvý na svete. Histórica marca, Líder absoluto, oznamovali palcové titulky juhoamerickej tlače.
Dovolenka? Žartujete
Teraz pôjdete na dovolenku? pýtal sa ho redaktor argentínskeho La Nacion, keď dovŕšil magickú hranicu. „To nie,“ usmial sa. „Nemôžem si dovoliť odpočívať, lebo Baze by ma mohol dostihnúť.“
Russell Baze je o tri roky starší Kanaďan. Pochádza z Vancouveru, ale väčšinu roka jazdí v Severnej Karolíne. Ricardo s ním zvádzal súboj o métu 10 000.
Webová stránka juhoamerického turfu dodnes denne referuje o stave duelu. Po štvrtku má Ricardo na konte 10 039 víťazstiev a Baze 9 999. V noci nadnes nášho času sa už zrejme aj Kanaďan stal desaťtisíckarom: na mítingu v Golden Gate Fields, ako informuje San Francisco Gate, ho angažovali do sediel siedmich koní, z nich štyri patrili medzi favoritov.
Dostihový Pelé
Ricardovi vravia fanúšikovia odjakživa Ricardiňo. Džokejom bol aj jeho otec Antonio, ale ten mal prezývku Banana. Jazdili aj dvaja jeho strýkovia.
Prvý raz mu dovolili osedlať koňa na dostihy už v pätnástich. O šesť týždňov sa tešil z premiérového víťazstva. Kôň sa volal Tiam a trénoval ho jeho otec.
Už v dvadsiatke sa stal brazílskym šampiónom. Titul rovinového majstra držal celé štvrťstoročie, až do roku 2006. V sezóne 1992/93 dosiahol úžasných 477 víťazstiev.
Odvtedy ho v Brazílii označujú za dostihového Pelého.
„Nad svetovým rekordom som začal uvažovať, keď som vyhral päťtisíci raz,“ priznal. Ale až keď celkový počet jeho víťazstiev prekročil deväťtisíc, rozhodol sa poobzerať po novom pôsobisku, po krajine, kde sú dostihy sedem dní v týždni. „Chcel som byť prvý, kto dosiahne 10-tisíc víťazstiev,“ vysvetľuje. Vybral si Argentínu.
Argentínčania sú turfoví fanatici
Po roku skonštatoval: „Argentínčania sú do jedného dostihoví fanatici.“
„Amerika je dostihový kontinent číslo jeden a pokiaľ ide o Južnú, Argentína drží pozíciu lídra,“ potvrdzuje šéf slovenského turfu Marián Šurda. „Dostihy tam majú veľkú tradíciu a obrovskú popularitu.“
„Vyhrávať v Argentíne je oveľa ťažšie ako v Brazílii,“ zistil Ricardo. Doma vyhral v priemere každé tretie dostihy, v Argentíne „len“ každé piate. Mal však meno aj výsledky a ihneď sa zaradil medzi jazdcov, o ktorých sa tréneri priam trhali. V Brazílii mal v najvyťaženejšej sezóne 1596 štartov, kým v Argentíne už v prvom roku vyše 2200. A hneď sa stal argentínskym rovinovým šampiónom.
Je to tvrdá rehoľa
Európski džokeji môžu o takých počtoch len snívať. Bratislavčan Jozef Bojko mal sezóny, keď s približne 700 dostihmi patril v Nemecku, kde pôsobí, medzi najvyťaženejších. Mimochodom, 700. víťazstvo kariéry získal vlani v auguste.
„Tisícka štartov za rok na starom kontinente je top číslo,“ konštatuje Šurda. „V Európe sú najlepší džokeji zároveň kmeňovými jazdcami renomovaných stajní. V Amerike je však väčšina v pozícii voľných jazdcov. Kto má meno, formu, je v laufe a môže jazdiť do roztrhania tela.“ Jedným dychom však pripomína: „Je to rehoľa, tvrdý chlebík.“
Samba? Skôr sauna
Základnou podmienkou je skvelá fyzická kondícia. Aj psychická: čo dostihy, to stres. Navyše veľa cestovania: autom, lietadlami, vrtuľníkom. Nemysliteľné bez superprísnej životosprávy. Už len udržať si váhu okolo 53 kilogramov.
„V každej voľnej chvíli som vo fitnescentre a v saune,“ priznáva turfový Pelé. Zhadzovanie kíl tancom? „Samba? Tango? Dajte pokoj, tancovanie, to nie je to, čo zbožňujem,“ reagoval v rozhovore pre La Nacion.
Malý veľký muž meria iba 161 cm. Američan William Shoemaker, jeden z jeho predchodcov, rekordérov v počte víťazstiev, bol ešte o 11 centimetrov nižší. Aj preto zväčša navážil iba 43 kg. Odjazdil v živote vyše 40-tisíc dostihov. Naposledy rok a pol pred šesťdesiatkou.
Nová méta: 13 000
Brazílčan Ricardo má tri a pol roka do päťdesiatky. „Koniec kariéry? Vôbec o ňom neuvažujem. Dúfam, že nastane až vtedy, keď budem mať na konte 13-tisíc víťazstiev,“ nádeja sa.
Jeho kanadský súper Russell Baze dovŕši päťdesiatku už v auguste, ale obaja sú na jednej vlne: „Som zdravý a páči sa mi to, čomu sa venujem. Som džokej a mojím životným poslaním je jazdiť.“
Maďarský matuzalem Pál Kállai, dôverne známy aj bratislavským turfmanom, jazdil bezmála do smrti. Zastihla ho tri roky po sedemdesiatke.
Džokejskí multivíťazi
Jorge Ricardo – 10 039
Brazílčan (46), rodák z Rio Grande do Sul, ktorý od roku 2006 jazdí v Argentíne. Vlani sa v počte víťazstiev dostal pred Kanaďana Bezea a v januári prekročil hranicu 10-tisíc. Stále jazdí.
Russell Baze (Kan.) – 9999
Rodák z kanadského Vancouveru (49) pôsobí v posledných rokoch najmä na početných dráhach v americkej Severnej Karolíne. Predvlani prekonal rekord Panamčana Laffita Pincaya. Stále jazdí.
Laffit Pincay (USA) – 9530
Panamského rodáka (60) preslávili Spojené štáty: v r. 1966 vyhral 8 z 11 prvých dostihov a o deväť rokov ho uviedli do siene slávy. Hviezdnu kariéru skončil v apríli 2003, keď získal víťazstvo č. 9530.
 |
Autor: Marián Šimo © SME
