BRATISLAVA. Podoba tlačového zákona sa bude meniť a premiér Robert Fico je pripravený zohľadniť výhrady, ktoré minulý týždeň vzniesla Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
„Budeme sa vážne zaoberať všetkými pripomienkami všetkých medzinárodných inštitúcií k tlačovému zákonu a brať ich na zreteľ,“ povedala hovorkyňa premiéra Silvia Glendová.
Premiér mal podľa dvoch od seba nezávislých zdrojov z diplomatického prostredia aj opozície veľvyslancom Európskej únie na Slovensku ešte v stredu povedať, že pripomienky OBSE budú brať vážne.
Len pár dní predtým pritom ministerstvo kultúry, ktoré zákon pripravilo, označilo výhrady OBSE k zákonu za „absolútne neopodstatnené“ a spochybňoval ich aj predseda parlamentu Pavol Paška.
Poslanec Smeru Boris Zala povedal, že Fico oznámil, že „zákon je otvorený a, samozrejme, prípustný diskusii“.
Ochotu premiéra spraviť kompromis, ktorý by primal opozíciu odblokovať Lisabonskú zmluvu, naznačujú aj slová predsedu SDKÚ Mikuláša Dzurindu.
„Na politickom grémiu predseda vlády povedal, že ho opozícia nezaujíma, ale že bude spĺňať štandardy OBSE a EÚ. Ak uznáme aj my v opozícii, že takéto štandardy spĺňa, môžeme za to hlasovať,“ povedal Dzurinda v rozhovore pre denník SME. Politické grémium, o ktorom Dzurinda hovorí, bolo niekoľko hodín pred schôdzkou s veľvyslancami.
OBSE návrhu vyčíta zavedenie veľmi široko definovaného práva na odpoveď, ktoré by mohli politici zneužívať, aby dostali do novín svoje reakcie na akýkoľvek aj pravdivý článok bez možnosti zásahu redakcie.
Okrem OBSE sa k zákonu kriticky vyjadrila aj mimovládna organizácia Freedom House so sídlom v USA, aj Reportéri bez hraníc.
Poslanec Smeru Zala pripúšťa, že by sa mohol návrh zmeniť podľa pripomienok OBSE, ale „nie pod tlakom OBSE“.
„Možno s tým súhlasiť, pretože zákon je v prvom čítaní, my ho len posúvame do druhého čítania. Bude diskusia na výboroch a potom aj v pléne, kde aj zo strany poslancov budú k zákonu pripomienky, návrhy, zmeny.“
Smer však naďalej odmieta spájanie tlačového zákona s Lisabonskou zmluvou. „To je jadro veci, lebo to je vydieranie,“ tvrdí Zala.
Ministerstvo kultúry momentálne pripravuje stretnutie s predstaviteľom OBSE pre slobodu médií Miklósom Harasztim „na úrovni expertov“. Harasztimu ešte predtým pošlú anglický preklad zákona. „Stretnutie sa následne uskutoční v najbližšom možnom termíne, ktorý navrhne kancelária predstaviteľa OBSE,“ povedal hovorca ministerstva Jozef Bednár.
Postoj opozičných strán včera skritizovali významní socialistickí europoslanci Hannes Swoboda a Jan Marinus Wiersma. Lisabonskú zmluvu si podľa nich slovenská opozícia zobrala za rukojemníka, pričom na diskusiu o tlačovom zákone je v parlamente dostatok možností.
„Je to protieurópsky postoj, ak sa Lisabonská zmluva stáva rukojemníkom vnútropolitických bojov,“ uvádzajú europoslanci vo svojom spoločnom vyhlásení.
Čo tlačovému zákonu vyčíta OBSE
Predstaviteľ OBSE pre slobodu médií Miklós Haraszti poslal list ministrovi zahraničia Jánovi Kubišovi.
Písal v ňom, že organizácia považuje za problém v tlačovom zákone najmä plánované právo ministerstva kultúry dávať pokuty novinám a časopisom za porušenie nejasne formulovaných paragrafov. Pripomenul, že rozhodnutia tohto typu môže robiť len nezávislý súd.
Harasztimu sa nepáčilo ani právo na odpoveď, na ktoré majú ľudia, o ktorých sa píše, právo bez ohľadu na to, či médiá uverejnili pravdu. Zákony by podľa neho „vážne obmedzil nezávislosť redakčnej práce“.
(knm)
Schvaľovanie nebude v krajinách únie ľahké
BRATISLAVA. Lisabonskú zmluvu doteraz schválili tri štáty – Maďarsko, Malta a Slovinsko. V najbližších dňoch má nasledovať Rumunsko a na február naplánoval ratifikáciu francúzsky parlament.
Najväčšie problémy so schvaľovaním zmluvy sa očakávajú vo Veľkej Británii, Írsku, ale prekvapiť môžu aj Dánsko a Česká republika. Írsko je jediná krajina, kde sa musí o zmluve rozhodovať v referende.
Keltský tiger už raz ohrozil zmluvu z Nice, ktorú musel schvaľovať na dvakrát. Podľa posledných prieskumov dokument z Lisabonu podporuje iba štvrtina Írov.
Schvaľovanie textu je kontroverznou témou aj v Británii. Opoziční konzervatívci i časť vládnych labouristov v tom vidia ohrozenie národných záujmov a žiadajú všeľudové hlasovanie. To by sa v euroskeptickej Británii s veľkou istotou skončilo jej odmietnutím. Premiér Gordon Brown preto referendum odmieta.
Lisabonská zmluvá má platiť od budúceho roka, aby sa podľa nových pravidiel mohli konať júnové voľby do Európskeho parlamentu.
(hud)
