Čo je s vami? Minulú zimu ste šli zo súťaže na súťaž.
„Lanský rok som skončil veľmi neskoro. Pre Svetové armádne hry v indickom Hajdarábade až uprostred októbra. Museli sme posunúť začiatok prípravy na ďalšiu sezónu a s trénerom Radovanom Mišíkom sme sa dohodli, že namiesto halovej sezóny budem makať na olympiádu. Výnimkou mali byť štarty na Banskobystrickej latke a na majstrovstvách Slovenska.“
To už ste porušili v Hustopečiach.
„Hale banskobystrického športového gymnázia odfúklo strechu, a tak sme často chodili na technické tréningy za Viliamom Lendelom do Bratislavy. Vyzerali až nečakane dobre a manažér Alfons Juck ma prehovoril na jeden z mítingov Moravského výškárskeho turné. Bol som nerozoskákaný a výkon 227 cm ma prekvapil.“
Čo vám naznačil?
„Vtedy som sa naň vôbec necítil. Opravoval som 220, 225, ale pekne som to vybehal a napokon som skočil aj 227 cm. Nerozoskákaný som stále, no dnes som pocitovo oveľa ďalej. Popracoval som s činkou, som silnejší.“
Aj hladný po pretekoch?
„Veľmi. Asi ako guliar Mikuláš Konopka, keď šiel vlani na halové majstrovstvá Európy do Birminghamu po jednom-jedinom štarte.“
Na čo si trúfate v utorok na Štiavničkách?
„Chcem zopakovať vlaňajších 230 cm, prípadne kúsok pridať. Chýbajú mi štarty, no ja som halový typ a diváci ma vždy vybičujú. V Banskej Bystrici som v domácom prostredí, viem, čo ma čaká. V hale je každý rok úžasná atmosféra. Zasa príde výborná konkurencia a bude šanca sa vytiahnuť.“
Čím to je, že v Banskej Bystrici hala vždy praská vo švíkoch, ale štadión v lete aj na veľkých podujatiach zíva prázdnotou?
„Aj ja som smutný z toho, že diváci nechodili ani na kvalitne obsadený Atletický most. Špecializované skokanské mítingy v hale majú zrejme svoje zvláštne čaro: sú dynamické, hrá hudba, divák sa ustavične zabáva.“
Zbožňujete muziku?
„Hudba je skvelý sprievod skokanských súťaží. Mám však radšej diskotékovú klasiku než bláznivo rýchle rytmy.“
Pôvodne ste o svetovom halovom šampionáte vo Valencii neuvažovali, ale čo ak v utorok splníte limit?
„Ak skočím 230, určite budem mať záujem. S Valenciou sme nerátali, lebo sme nerátali, že by som mohol mať vo februári formu na taký výkon.“
Vlani ste mali výbornú halovú sezónu – prečo podobne nevyznela aj letná?
„Aj leto som rozbehol dobre, ale potom sa to rozserkalo. Narušila sa psychika. Rozhodili ma niektoré veci, napríklad to, že mi mesiac blúdila po svete batožina aj s tretrami. Určite som mal vyššie ambície. Asi bolo chybou aj to, že v istých fázach v obave z pretrénovania som oddychoval viac než bolo únosné. Ja potrebujem stále makať.“
Akú stávku ste najnovšie uzatvorili s trénerom Mišíkom?
„Ešte nemá definitívnu podobu. Nechce sa mu už behať ani chodiť. Navrhol, že pôjde do Bratislavy, ale na traktore. Na tento typ vozidla však nemá vodičák. Okrem toho dvihol normu: vraj len v prípade výkonu 233 cm.“
„Vlani som oddychoval viac než bolo únosné. Ja potrebujem stále makať.“
Peter Horák
Vaľukevičov tretí svetový výkon
BRATISLAVA. Šéftréner slovenskej atletiky Vladimír Bezdíček môže vypísať tri letenky do Valencie. Dva dni po prekážkárke Miriam Bobkovej splnil ostrý zväzový limit na svetový halový šampionát aj trojskokan Dmitrij Vaľukevič. Včera večer v Bratislave aj guliar Milan Haborák – 20,08 m.
V Moskve žijúci slovenský rekordér v trojskoku vyhral v ruskej Samare výkonom 17,04 m, tretím najlepším na svete v tomto roku. V tabuľkách je pred ním len Portugalčan Évora 17,11 a Brit Idowu 17,06. Člen dubnického Spartaka zaostal za vlastným halovým rekordom z predvlaňajška iba o 15 cm. „Nevedel som trafiť odraz, mal som až tri prešľapy,“ posťažoval sa.
O druhý slovenský halový rekord sezóny sa v sobotu vo víťaznej súťaži v Budapešti postarala 27-ročná skokanka o žrdi Slavomíra Sľúková. Na tretí pokus skočila 412 cm a vlastné maximum z predvlaňajška zlepšila o 7 cm. V Nitre žijúca zverenka trénera Petra Kršku dosiahla absolútny slovenský výkon, lebo jej letný rekord spred dvoch rokov má hodnotu 410 cm. Skúšala aj 420 cm, zatiaľ neúspešne: „V kútiku duše verím, že v lete skočím 430 cm, B-limit na olympiádu.“
(sita, mo)
