rádiu Mille Collines, ktoré sa podieľalo na genocíde v Rwande. Yves Leterme skrátka štve jedných proti druhým, čím prehlbuje priekopu medzi Flámami a Valónmi.
Toto je obraz Letermeho v každých po francúzsky písaných belgických novinách. Už v nich však človek nenájde Letermovu premiérsku víziu, jeho názory na únijnú politiku alebo, že budúci rok otvorí belgický pracovný trh aj Čechom či Slovákom, pokiaľ sa naozaj ujme vlády.
Oznámi to desiatke zahraničných novinárov vo vyše dvojhodinovom rozhovore. Na jeho konci si človek musí poupraviť názor: Leterme nepôsobí ako monštrum, požierač Valónov alebo hrobár Belgicka, ako ho vykresľujú frankofónne médiá. Naopak: vystupuje pokojne, triezvo, o Belgicku hovorí s vášňou.
Že to človeku nenapadne pri čítaní belgických novín, odráža mediálnu realitu v krajine. Noviny sú tu úzko späté s jazykovými komunitami, a pretože tie proti sebe broja, bojujú aj noviny. Hlavne frankofónne denníky, ktoré sú megafónom valónskych socialistov, a pretože Leterme je ich úhlavným nepriateľom, nabrúsili si perá proti nemu aj ony.
Na francúzske podanie faktov mierili aj Letermove invektívy. „Nemal som to robiť. Bola to chyba,“ hovorí teraz Leterme na adresu prirovnania belgickej televízie k rwandskému rádiu. „Musím sa naučiť mlčať. Ešte mi to nejde,“ dodal. Lenže to posledné, čo Belgicko potrebuje, je o svojich problémoch mlčať – pokiaľ tu má ešte za dvadsať – tridsať rokov byť.
Autor: Brusel
