Je zaujímavé, koľko pozornosti venujú české médiá boju o prezidentské kreslo. Vzhľadom na právomoci hlavy štátu a jej vplyv na život občanov sa tento enormný záujem zdá až prehnaný.
Okrem aktuálneho nedostatku lepších tém ho však celkom dobre vysvetľuje niečo, čo sme, žiaľ, za pätnásť rokov existencie Slovenskej republiky nemali možnosť doma poznať a takmer iste nezažijeme ani pri budúcoročných voľbách slovenského prezidenta. Voľby v Prahe sú súbojom dvoch svojbytných a charizmatických osobností, s ktorých názormi nemusíme súhlasiť a niektoré ich povahové rysy nám nemusia byť sympatické. Tieto názory sú však každopádne zaujímavé a obidvaja už niečo v živote vlastnými silami dokázali.
Ani jeden z nich si politickú kariéru nevybudoval prisluhovaním komunistickej moci či nosením aktovky iných autoritárskych politikov. Ani jeden z nich nemusí byť politikom, lebo by sa mu pri inom povolaní nežilo tak dobre. Nezávisle od výsledku, ich súbojom česká spoločnosť, aspoň v porovnaní s nami, už teraz vyhráva.
