Ešte v minulej zime ste strieľali góly v NHL. Tušili ste, že vydržíte tak dlho, keď ste v roku 1990 naštartovali zámorskú kapitolu svojho života?
„Vtedy som netušil nič. Išiel som do Ameriky skúsiť šťastie a vyšlo mi to. Na začiatku som nevedel, či sa v NHL udržím a nieto ešte rozmýšľať, či v nej budem hrať ako 39-ročný. Doma na Slovensku som nesníval o NHL, ani som poriadne nevedel, čo to je. Mojím snom vtedy bolo nastúpiť za reprezentáciu Československa. Považujem sa za šťastného človeka, že som nakoniec v NHL hral 17 rokov.“
Môžete už bilancovať najkrajší moment kariéry?
„Určite mi najprv napadne zlato na svetovom šampionáte. Na každom kroku však bolo niečo zaujímavé a pekné: keď ma tréner Šupler ako juniora vytiahol v Poprade do prvého mužstva, keď som prestúpil do Košíc, keď sme v roku 1988 vybojovali federálny titul, keď ma draftoval Washington, keď som na jeseň 1990 hral prvý zápas v NHL, keď som dal prvý gól, nastúpil v Zápase hviezd, keď som dal päťstý gól. Bolo toho veľa! Budem mať na čo spomínať.“
Najhorší moment?
„Vždy, keď som pre zranenie nemohol hrať.“
V NHL hrajú aj štyridsiatnici. Nevrátite sa?
„Úprimne závidím Haškovi, Cheliosovi, že môžu ešte hrať. Sú to výnimoční hokejisti. Nedávno sa vrátil aj veterán Selänne. Môj štýl nie je taký, že si obujem korčule a idem hrať. Potreboval by som dvoj-trojmesačnú prípravu a ani potom by som si nebol istý, či to zvládnem. Na jeseň som dostal ponuku od majiteľa Washingtonu Teda Leonsisa, ale to som už bol rozhodnutý, že je koniec.“
Uspokojuje vás práca generálneho manažéra?
„Áno. Po skončení športovej dráhy som sa chcel venovať rodine a byť pri hokeji.“
Uvidíme vás v tejto funkcii aj na šampionáte 2011 v Bratislave a v Košiciach?
„Neviem, to je ďaleko. Zmluvu so zväzom mám na rok. Ak budú s mojou robotou spokojní a ani moja rodina nezačne namietať, rád by som pokračoval.“
Ako vidíte šance Slovenska na MS 2008 v Kanade?
„Ak sa nám podarí zložiť silné mužstvo, máme šancu prejsť v play off cez štvrťfinále a potom je všetko otvorené. Verím, že prídu chlapci z NHL a za dva týždne dajú do toho všetko.“
Budete sa snažiť o návrat Pálffyho do reprezentácie?
„Hovoril som so Žigom o takejto možnosti, ale už dávnejšie – pred Vianocami. Prejavil záujem. Keď bude zdravý a bude mať chuť hrať v národnom tíme, je veľká šanca, že nastúpi na majstrovstvách sveta.“
Máte už pripravený scenár na dnešné oslavy narodenín?
„Nič nechystám. Bude to bežný pracovný deň pri slovenskom tíme. Cestujeme na turnaj do Švajčiarska. Sláviť budem až potom. Nakrátko sa zastavím v Poprade – uvidím mamku a bratov. Keď sa vrátim do Washingtonu, zájdeme s famíliou na večeru. Manželka Ľubka ma iste niečím prekvapí.“
Narodili ste sa v ukrajinskom Lucku. Vrátili ste sa tam niekedy?
„Nikdy. Keď som mal tri roky, rodina sa presťahovala do Popradu a na Luck nemám žiadne spomienky.“
Budú raz hrať v NHL vaši synovia?
„Netuším. Pätnásťročný David aj o štyri roky mladší Nicholas hrajú hokej, ale s manželkou ich vedieme k tomu, aby sa v prvom rade venovali štúdiu a dostali sa na univerzitu.“
Aký darček si želáte k jubileu?
„Byť s rodinou a byť zdravý.“
