PRAHA. Pár hodín pred plánovanými voľbami hlavy štátu stále nebolo jasné, akým spôsobom českí poslanci a senátori dnes začnú voľbu nového prezidenta. O post sa v prvom kole usilujú dvaja ekonómovia súčasná hlava štátu Václav Klaus a Čechoameričan Jan Švejnar.
Kým väčšina Snemovne na čele s ČSSD a zelenými chcela pretlačiť verejnú voľbu prezidenta, Senát kontrolovaný vládnou ODS trval na tajnom hlasovaní. Obidve strany argumentovali zachovaním „dôstojnosti“ volieb.
Situáciu zdramatizovali zelení, ktorí začali v stredu trvať na tom, aby sa hlasovalo verejne. Dôvodom má byť tajná schôdzka šéfa prezidentskej kancelárie Jiřího Weigla s bývalým poradcom Miloša Zemana a sivou eminenciou sociálnych demokratov Miroslavom Šloufom. Ten otvorene priznal, že vo vodách ČSSD zháňa hlasy pre Klausa. Strana Jiřího Paroubka pritom podporuje Švejnara.
Topolánkov vabank
Mimoriadne rozčúlený premiér Mirek Topolánek tak po ľudovcoch stratil dôležitého partnera a v tajnej voľbe ostal sám. Vo voľbe mu ide o veľa. Ak nevyhrá čestný predseda ODS Klaus, jeho šéfovanie v strane ako aj vo vláde bude ohrozené.
Do včerajšieho večera nebol známy postoj komunistov, ktorých hlasy môžu o všetkom rozhodnúť. Šéf ich poslaneckého klubu Pavel Kovačik sa prikláňal za verejné hlasovanie. Väčšina komunistických poslancov bola pritom ešte v januári za tajný spôsob hlasovania.
Sociálny demokrat David Rath nedávno odhadol, že pri tajnej voľbe dajú Klausovi svoj hlas až dve tretiny komunistov. Napriek tomu, že na verejnosti hovoria, že ich kandidát aspoň v prvých dvoch kolách je Švejnar.
Z poslaneckých klubov, ktoré budú jazýčkom na váhach, majú komunisti v Snemovni najviac kresiel.
„V skutočnosti ide o spôsob, ako si strany zabezpečia poslušné hlasovanie a zabránia prebiehaniu,“ myslí si politológ Bohumil Doležal.
Politický šach
V prípade verejnej voľby sa podľa neho dá očakávať väčšia poslušnosť medzi politickými klubmi. Tajná voľba zaručuje, že voliteľ za svoje hlasovanie nemusí skladať účty a riadiť sa inými záujmami. „Občianski demokrati kladú nádej do prebehlíkov, kým sociálni demokrati sa prebehlíkov boja, čiže považujú za dôležitejšie upevnenie poslušnosti vo vlastných radoch,“ hovorí Doležal.
ODS však môže neústupným správaním zariskovať. Ak by chcela voľby bojkotovať, znemožní voľbu Klausa. „Národ sa na úrad prezidenta stále pozerá monarchistickým spôsobom, ako už od čias Masaryka, teda s úctou. Ak by sa zákonodarcovia nedokázali dohodnúť, znamenalo by to otrasenie dôvery už aj tak dosť skeptickej českej verejnosti,“ povedal Roman Joch z pražského Občianskeho inštitútu.
Kým Klaus zopakoval svoju podporu tajnej voľbe, Švejnar to nechal na rozhodnutie voliteľov. Pripustil, že v tajnej voľbe by mohol získať hlasy ODS.
Ak sa poslanci a senátori nedohodnú na spôsobe voľby, ďalší vývoj bude môcť najviac ovplyvniť predseda Snemovne Miloslav Vlček. Ten bude riadiť spoločnú schôdzu oboch komôr.
Klaus či Švejnar?
Václav Klauschce udávať tón, Jan Švejnar môže priniesť na Pražský hrad zmenu.
Švejnar alebo Klaus? Otázka, ktorá zamestnávala českú verejnosť už zopár mesiacov. Dnes má na ňu nájsť odpoveď parlament. A potrvá mu to asi dlhšie ako jeden deň. Víťaz by musel v prvom kole získať 141 hlasov zákonodarcov, čo zatiaľ nemá zaručené ani jeden z dvoch kandidátov. Očakáva sa, že o hlave štátu sa rozhodne až v ďalších kolách.
Úradujúci prezident Klaus je známy najmä „paličatosťou“, jeho rival zase emigráciou do Ameriky. Obaja majú za sebou slušnú kariéru. Klaus po nežnej revolúcii založil ODS a pred piatmi rokmi sa dostal vďaka hlasom komunistov na Hrad. Veľkú rolu zohral pri rozdelení Československa a jeho téza „uťahovania opaskov“ v druhej polovici 90. rokoch prischla na označenie reforiem.
Čechoameričana Švejnara začiatkom decembra, keď po dlhšom váhaní oznámil svoju kandidatúru, poznal len málokto. K pozornosti verejnosti mu pomohol paradoxne Klaus, ktorý dlho odmietal výzvu sociálnych demokratov na televízny duel súperov o Hrad. Kým Švejnar stavil na mediálnu pozornosť, Klaus ostával v zákulisí.
O jedenásť rokov mladší súper Klausa zaujal svojím americkým snom. S gitarou v ruke sa vybral do Ameriky, kde si založil rodinu a urobil kariéru profesora ekonómie. Celospoločenskú diskusiu vyvolalo jeho váhanie pri otázke, či sa vzdá amerického občianstva. Napokon súhlasil. V prípade, že ho zvolia. A jeho manželka sľúbila, že začne chodiť na hodiny češtiny.
Komentátor týždenníka Respekt Erik Tabery vidí Švejnarovu výhodu v tom, že je otvorený diskusii. „Klaus chce stále udávať tón,“ hovorí. Spoločnosť je podľa neho politikou unavená a chce zmenu.
Lucia Michalková
Kliknite - obrázok zväčšíte.
