PARÍŽ, BRATISLAVA. Ide o štátny prevrat, zradu a útok na suverenitu ľudí. Vyhlasovali francúzski komunisti, extrémna pravica i časť socialistických poslancov o schvaľovaní Lisabonskej zmluvy v parlamente. Podľa ich predstáv mali o dokumente opäť rozhodovať Francúzi v referende. To by však bol priveľký risk a pre vládnucich pravičiarov takmer samovražda.
Práve Francúzi pred tromi rokmi potopili tzv. ústavnú zmluvu a o pár dní ich nasledovali aj Holanďania. Prezident Nicolas Sarkozy už nechcel riskovať a prerobenú zmluvu pomenovanú podľa portugalského hlavného mesta sa rozhodol pretlačiť cez parlament. V oboch komorách má pohodlnú väčšinu.
Francúzi chceli hlasovať
Na zámku vo Versailles poslanci a senátori už v pondelok novelizovali ústavu, aby umožnili schválenie Lisabonskej zmluvy. Tú bez problémov včera schválila dolná komora a
v nočných hodinách sa čakalo aj odobrenie Senátom.
Ratifikácii predchádzala horúca debata a obvinenia, že prezident ignoruje želanie ľudí. „Nicolas Sarkozy si myslí, že stojí nad suverenitou ľudí. Skončí to zle,“ varoval socialista Henri Emmanuelli podľa AFP.
Líder krajnej pravice Jean-Marie Le Pen zorganizoval hlučnú demonštráciu pred Národným zhromaždením a obvinil vládu zo zrady.
To, že sa k zmluve chceli vyjadriť aj sami Francúzi, potvrdili prieskumy verejnej mienky. Denník L'Humanité zistil, že 59 percent ľudí žiadalo referendum, proti bolo 33 percent.
Pozor na Írov a Britov
Po schvaľovaní v parlamente čaká zmluvu už len podpis prezidenta, čo je viac–menej formalita. Francúzsko sa tak stane prvým veľkým a vplyvným štátom v únii, ktorý zmluvu ratifikoval. Nasledovať by malo Nemecko, Španielsko a ďalšie štáty.
Rozhodujúce však bude referendum v Írsku, kde sa má o Lisabone rozhodnúť ešte pred letom. Silnému odporu čelí aj britský premiér, ktorého do všeľudového hlasovania tlačia nielen opoziční konzervatívci, ale aj rebeli vo vlastnej strane. Tým pohrozil aj disciplinárnym konaním.
Tieňový šéf diplomacie z Konzervatívnej strany William Hague včera obvinil Gordona Browna, že uteká od vlastných voličov. Podľa neho by kráľovstvu pomohlo, keby mohli o zmluve hlasovať ľudia. Obnovilo by to záujem Britov Európu a mohlo viesť k nárastu dôvery voči inštitúciám v Bruseli.
Premiér však referendum odmieta, pretože by s veľkou pravdepodobnosťou skončilo fiaskom.
Fakty o zmluve
Zmluvu zatiaľ ratifikovali štyri štáty – všetko nováčikovia v únii: Maďarsko, Slovinsko, Malta a Rumunsko.
Dokument zavádza post prezidenta EÚ, ktorý nahradí súčasné polročné predsedníctva.
Zjednoduší sa hlasovanie v Rade EÚ, zredukujú možnosti na národné veto, klesne počet komisárov i poslancov europarlamentu.
Súčasťou zmluvy je Charta základných práv (výnimku má Poľsko a Británia).
Neobsahuje symboly únie.
