„Fuerza Latina – Hispánska sila,“ hlási newyorský denník El Diario La Prensa s usmiatou Hillary Clintonovou na titulke. „Hispánske hlasy pre ňu boli v New Yorku a New Jersey rozhodujúce,“ pokračujú noviny, ktoré si denne s neodmysliteľným burritom ráno prečíta asi tristotisíc Hispáncov. Neklamú.
Dominkánci, Portoričania či Mexičania, ktorí sú dnes neodmysliteľnou súčasťou štvrtí ako Bronx, Brooklyn či Queens, ju naozaj podržali. Štatistiky tvrdia, že Latinskoameričania z celej krajiny volili v pomere 2 ku 1 v prospech bývalej prvej dámy. Spolu so staršími ženami tvorí najrýchlejšie rastúca menšina v Amerike jej hlavnú silu. Prečo teda Hillary sí a Obama no?
Hispánec Haile Rivera, ktorý pracuje pre tím Baracka Obamu, má na otázku jednoduchú odpoveď: Bill Clinton. „Toto meno je v komunite Latinos veľmi populárne. Clintona si všetci pamätajú a majú ho radi, preto podporujú aj jeho manželku,“ tvrdí mladík. „Volím Clintonovú, pretože jej manžel bol pre nás dobrým prezidentom a pani bude dobrá tiež,“ potvrdzuje jeho slová okoloidúci.
Bill Clinton získal v roku 1992 hlasy 71 percent Hispáncov a o štyri roky neskôr to bolo ešte o 14 percent viac. Populárny bol aj voľnejším postojom k imigrácii.
Ďalším z dôvodov je aj údajný a citlivý faktor rasy. Komentár Sergia Bendixena v časopise New Yorker z Clintonovej tímu sa stal legendárny. „Hispánsky volič, a chcem to povedať veľmi opatrne, nie je veľmi odhodlaný podporiť čierneho kandidáta.“
S tým by Hispánci, ktorí si v New Yorku pospevujú „Obama je tu pre Latinos“, len ťažko súhlasili. Kampaň Obamovi trochu pomohla, podarilo sa mu získať ich priazeň v Connecticute či v domácom Illinois. Tím černošského kandidáta si však môže vydýchnuť. Veľké „hispánske štáty“ už má za sebou.
Autor: New York
