BRATISLAVA. Minuloročné Vianoce boli pre obyvateľov Slovenska znova štedrejšie ako tie predchádzajúce. Spolu sme v decembri minuli v obchodoch 47,5 miliardy korún, čo znamená reálny nárast o päť percent.
Priemerný Slovák dal za darčeky 4800 korún.
Vlani sa celkovo obchodom darilo. Ich celkové tržby boli viac ako 453 miliárd. Ľudia teda minuli reálne takmer o päť percent viac ako v roku 2006.
Ešte viac ako v decembri sa medziročne zvýšili tržby obchodníkov v máji (takmer o 10 percent) a júni. A údaje o príjmoch v porovnaní s výdavkami pritom neznaznačujú, žeby za týmto vývojom bola márnomyseľnosť alebo neschopnosť pripraviť sa na horšie časy.
Nebojme sa spotreby
Ekonomickí analytici sa zhodujú v tom, že vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu sme mohli v obchodoch nechať viac peňazí. Zároveň sa netreba obávať, že by spotreba obyvateľov Slovenska bola neprimeraná alebo prevyšovala ich možnosti.
„Dynamika rastu maloobchodných tržieb v stálych cenách zodpovedá rastu reálnej priemernej mzdy, ako aj nárastu zamestnanosti,“ povedal hlavný ekonóm Volksbank Slovakia Vladimír Vaňo. Myslí si preto, že nie je dôvod na znepokojenie, tempo našej spotreby nie je „nad pomery“.
Našu chuť míňať neznížilo ani zvyšovanie cien základných potravín v posledných mesiacoch minulého roka. „Ľudia si stále budú kupovať potraviny, ktoré potrebujú. Rast cien potravín minulý rok zase nebol až taký výrazný, aby ovplyvnil ich spotrebu,“ povedal analytik Tatra banky Juraj Valachy. Ceny potravín a blížiace sa euro však ovplyvňujú nálady ľudí. „Po období výrazného nárastu optimizmu začali predpovede vývoja ekonomiky a životnej úrovne znova chladnúť,“ povedal riaditeľ agentúry Focus Ivan Dianiška.
Na spotrebu ešte môžu vplývať aj rastúce ceny energií.
Problém nie je ani v úveroch
Ľudia sa čoraz viac zadlžujú buď prostredníctvom hypotekárnych úverov, alebo spotrebných pôžičiek. Podľa Dianišku je to spôsobené aj tým, že pôžičky sú dostupné ako nikdy predtým a ľudia s nimi zatiaľ nemajú negatívne skúsenosti. „Zároveň vďaka pôžičkám nemusia ľudia na tovar čakať, ale si ho môžu kúpiť hneď,“ povedal Dianiška.
Zmena podľa neho nastane až v momente, keď ľudia vo svojej blízkosti alebo cez médiá zažijú príbehy osobných krachov.
Dôvod na paniku zatiaľ nie je. Zadlžovanie slovenských domácností nie je v porovnaní s ostatnými krajinami také výrazné, aby spôsobovalo problémy. Podľa analytika Vaňa smerujú úvery slovenských domácností najmä do nehnuteľností a tovarov dlhodobej spotreby, čiže elektrospotrebičov, vybavenia domácnosti alebo kúpy auta. Rozmýšľať o tom, ako brzdiť spotrebu slovenských domácností, je podľa neho nevhodné. Pripomína, že ak šetrí jedinec, je to dobré preňho, ak prehnane šetria všetci, nie je to dobré pre nikoho.
Výrazné obmedzovanie spotreby domácností nie je žiadané ani podľa analytika Tatra banky Valachyho. Myslí si, že ľudia vzhľadom na rast miezd a pokles nezamestnanosti mohli vlani nechať v obchodoch viac. „Ľudia nedávali všetko do spotreby. Rástla miera úspor,“ povedal Valachy.
Podľa neho by tržby a spotreba mohli rásť takýmto tempo ešte ďalšie tri roky. „V najbližších rokoch sa predpokladá ďalší rast miezd,“ povedal Valachy.
Falošné ceny nehnuteľností
Vďaka tomu, že rastú ceny nehnuteľností, v ľuďoch, ktorí ich vlastnia, rastie pocit, že sú bohatší. To môže podľa Vaňa posilniť sklon domácností k spotrebe.
„Papierovo rastúca hodnota vlastnených nehnuteľností vedie k optimistickejšiemu hodnoteniu finančnej situácie, než v prípade posudzovania len napríklad výšky úverov, dlhov bez ohľadu na hodnotu majetku,“ povedal Vaňo.
O prehnanom optimizme sa presvedčili nedávno domácnosti v Amerike. Hypotekárna kríza bola spôsobená podľa Vaňa tým, že výška ich rôznych úverov v mnohých prípadoch prevýšila výšku ich majetku. „Pri poklese na trhu sa odrazu ocitli v situácii, keď bola papierová hodnota ich majetku nižšia ako výška záväzkov,“ povedal Vaňo.
Skutočnosť bude ovplyvnená ešte aj tým, ako budú ľudia vnímať situáciu ekonomiky krajiny a aj vlastnú životnú úroveň. V minulých dvoch rokoch bolo totiž Slovensko spomedzi krajín Visegrádskej štvorky v otázkach hospodárenia štátu a domácností najoptimistickejšie.
Toto obdobie sa však končí a nesúvisí s racionálnymi predpoveďami budúcnosti. Šéf Focusu Dianiška si myslí, že pokles optimizmu ľudí spôsobilo zvyšovanie cien potravín na konci minulého roka aj čoskoré zavedenie eura.
„Ľudia sa obávajú, že obchodníci sa na prechod na euro na budúci rok budú pripravovať už tento rok a budú postupne zvyšovať ceny,“ povedal Dianiška.
Rýchlosť rastu tržieb v obchode zodpovedá rastu platov a zamestnanosti.
Vladimír Vaňo, analytik Volksbank
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Optimisti prišli s Ficom
V hlavách obyvateľov Slovenska sa práve končí obdobie eufórie z vývoja ekonomiky a životnej úrovne.
Pred siedmimi rokmi v januári sa končilo obdobie prvej vlády Mikuláša Dzurindu a na Slovensku asi 70 percent ľudí tvrdilo, že ekonomika je na tom veľmi zle alebo skôr zle.
Približne štvrtina mala podľa výskumu agentúry Focus neutrálny postoj. Opatrný pesimizmus neprekročil hranicu desiatich percent ešte štyri roky. Takí, ktorí by tvrdili, že naša ekonomika je vo veľmi dobrej kondícii, prakticky neexistovali.
Zvrat prišiel v lete v roku 2006, hovorí riaditeľ agentúry Focus Ivan Dianiška.
Počet optimistov a pesimistov vo vzťahu k ekonomike aj k vlastnej peňaženke sa začal vyrovnávať. Koncom roka 2006 už bolo optimistov dokonca viac.
Mohli za to nielen reformy Dzurindovej vlády, ktoré rozbehli ekonomiku. „Nový premiér Robert Fico akoby odklial veľkú časť obyvateľov, ktorí zrazu pripustili, že sa majú lepšie,“ povedal Dianiška.
Sociológ vysvetľuje, že väčšina priaznivcov súčasnej koalície odmietala Dzurindove reformy, preto ani nepripúšťala, že by pomohli krajine či im. Výmena v kresle premiéra týmto ľuďom vliala optimizmus.
„Väčšinou vzdelanejší voliči bývalej vládnej koalície, ktorí lepšie rozumejú fungovaniu ekonomiky, pritom ostali optimistami,“ vysvetľuje Dianiška, prečo zmena garnitúry priniesla v prvých momentoch zlepšenie nálad.
Prieskumy Focusu hovoria, že mesiace najväčšej eufórie sú preč. Už v lete minulého roka, ale najmä v decembrovom meraní začalo pesimistov znova pribúdať. Dôvody? „Ľudí vystrašili rastúce ceny potravín a obavy, čo pre nich znamená príchod eura,“ hovorí Dianiška.
Konštantín Čikovský
V Česku a Slovinsku ceny neustrážili
Česko zažíva najvyšší nárast cien od roku 1998. Ľudia si musia priplatiť viac najmä za energie a potraviny. Slovincom, ktorí nedávno zaviedli euro, nekontrolovane rastú ceny potravín.
Česko takmer celé desaťročie nezažilo taký nárast cien ako v januári. Zaskočení zostali ekonómovia aj Česká národná banka. Český štatistický úrad vyhlásil: Ceny stúpli medziročne v priemere o 7,5 percenta.
Údaje zo Slovenska chýbajú, štatistický úrad ich zverejní na budúci týždeň. V decembri sme mali infláciu 3,4 percenta.
Rekordy láme aj inflácia v Slovinsku, kde podľa TASR presiahla šesť percent. Výrazne zdraželi základné potraviny. Liter mlieka bol v januári medziročne drahší o 41 percent, chlieb o 26 percent. Slovinci tento rok zaviedli euro.
Nedá sa očakávať, že by sme sa Čechom a Slovincom veľmi priblížili. Infláciu u našich susedov zvýšili administratívne opatrenia. Od tohto roka Česi potraviny zdaňujú 9-percentnou sadzbou DPH, kým minulý rok to bolo len päť percent.
Zdraželo aj nájomné, energie a voda. U nás sa ceny energií prakticky nezmenili.
V Slovinsku ceny rastú aj preto, že je tam málo hypermarketov. U nás je konkurencia vyššia. Potraviny dražejú po celom svete pre sucho vo svetových obilniciach, nárast dopytu v Číne a rozmachu biopalív.
(ľja)
Hitom Vianoc boli LCD a notebooky
Ako rodinný darček si minulý rok ľudia kupovali najmä LCD a plazmové televízory.
Minulé Vianoce boli v predajniach elektroniky najmä v znamení výmeny televízorov.
Decembrové predaje potvrdili predpovede obchodníkov, že ľudia si budú pod stromček kupovať hlavne plazmové a LCD televízory.
„Ľudia začínajú hromadne nahrádzať staré klasické analógové televízory,“ povedal Ladislav Csukás, riaditeľ internetového obchodu mall.sk.
Zvýšená životná úroveň Slovákov sa podľa neho prejavuje v čoraz silnejšom záujme o značkovú a lepšie vybavenú elektroniku. Okrem ceny zohráva v prípade „tenkých televízorov“ úlohu aj imidž výrobku.
Minulý rok počas Vianoc sa okrem LCD a plazmových televízorov dobre predávali domáce spotrebiče, notebooky alebo aj domáce pekárne.
„Ľudia počas Vianoc nakupujú drahšiu a hodnotnejšiu vec do domácnosti, ktorú využije celá rodina,“ povedal Csukás.
Zákazníci čoraz viac ako darček vlani kupovali napríklad aj MP3 prehrávače, GPS navigácie alebo mobily.
Obyvatelia Slovenska si kvalitnejšiu elektroniku môžu dovoliť nakupovať aj vďaka vyšším príjmom a posilňovaniu sa koruny oproti euru a hlavne doláru.
„Cena LCD televízorov a notebookov klesala počas celého minulého roka a stali sa dostupnejšími a atraktívnejšími pre zákazníka,“ povedala hovorkyňa Nay Tatiana Onderková.
Slovenský zákazník sa podľa Onderkovej zameriava na značku a rozhoduje sa aj podľa výkonu spotrebiča.
„Je ochotný si priplatiť za kvalitu a komfort,“ povedala Onderková.
Podľa Tomáša Richtera konateľa internetového obchodu hej.sk sú zákazníci v dosť veľkej miere ovplyvnení aj reklamou a preferujú značky, ktoré poznajú z televízie.
Predvianočné nákupy na internete potvrdili, že na darčeky obyvatelia Slovenska míňajú čoraz viac.
Decembrové tržby predstavovali napríklad v prípade mall.sk až jednu tretinu celoročných tržieb.
Zástupca hej.sk hovorí až o 60percentnom náraste decembrových tržieb v porovnaní s rokom 2006.
(vf)
