Hanba roka. Aj tak včera komentovali českí politici voľbu prezidenta na Pražskom hrade. Výber medzi ekonómom Janom Švejnarom a prezidentom Václavom Klausom zatienili spory, či hlasovať tajne alebo verejne.

Celý deň sa včera český senát a snemovňa škriepili, akým spôsobom zvoliť nového prezidenta. Kým ODS s prevahou v Senáte najskôr trvala na tajnom spôsobe, ostatné politické strany chceli hlasovať verejne. O ôsmej večer sa dohodli na otvorenej voľbe.

Klaus mohol byť zvolený

Po prvom kole nezískal ani jeden kandidát na zvolenie dosť hlasov. „Nech idú všetci do prdele,“ komentoval premiér Mirek Topolánek, keď o Klausovi zdvihnutím ruky hlasovali zákonodarcovia. Výsledky druhého kola už šéf snemovne Miloslav Vlček nevyhlásil. O deviatej večer schôdzu prerušil. Volitelia budú vo voľbe pokračovať dnes.

ODS sa snažila presadiť aj tretie kolo hlasovania, keďže mala údajne zaručené, že v treťom kole by najmenej dvaja volitelia, ktorí sa predtým zdržali, hlasovali za Klausa. To by znamenalo jeho zvolenie.

Volebné ťahanice

Kým sa politici dopracovali k prvému kolu, prebehlo desať hodín. Všetky predchádzajúce hlasovania o spôsobe voľby sa skončili bez úspechu. Keď senát podporil spoločné hlasovanie so snemovňou, poslanci odhlasovali opak. Vládna ODS a opozičná ČSSD sa vzájomne obviňovali z toho, kto hlasovanie blokoval.

Rokovanie musel šéf snemovne Miloslav Vlček niekoľkokrát prerušiť, keď sa jednotlivé poslanecké kluby chceli poradiť na ďalšom postupe.

Prezidentskí kandidáti ­ súčasný prezident Václav Klaus a Jan Švejnar, ktorí sa dostali k slovu už v dopoludňajších hodinách, hrali počas celej voľby minimálnu úlohu a len sa prizerali nekonečnej debate o spôsobe hlasovania.

K mikrofónu sa ohlásili ďalší a ďalší zákonodarcovia. Šéf poslaneckého klubu ČSSD Michal Hašek sa ospravedlnil verejnosti, že musí sledovať takéto nedôstojné dohadovanie o procedúre voľby prezidenta.

Premiér sa vyhráža

V zákulisí medzitým prebiehal nekompromisný boj o hlasy. Víťaz ich potreboval 141. V neoficiálnych rozhovoroch politici ODS poobede priznávali, že nemajú šancu presadiť tajné voľby. Dôvodom malo byť presvedčenie, že majú dostatok hlasov na zvolenie Klausa aj bez toho.

Premiér Topolánek, ktorý do poslednej chvíle rátal počty hlasov, včera útočil na svojich koaličných partnerov. Najskôr na predsedu zelených Martina Bursíka. Nepáčilo sa mu, že ostro kritizoval Klausa.

„Kontinuita, to je monarchia, striedanie, to je demokracia,“ povedal a dodal, že ODS urobila z Klausa „straníka ako hrom“. Topolánka tieto slová natoľko rozčúlili, že v kuloároch hovoril o vyhadzove zelených z vlády. Nešetril však ani ľudovcov, ktorých varoval, že ak nezahlasujú za Klausa, môže padnúť koalícia. „Je to pekne vyhrotená voľba,“ povedal pre SME podpredseda sociálnych demokratov Zdeněk Škromach.

Klaus sa zdvihol, keď ho vyzvali odísť

PRAHA. Nevoľte Klausa! – vítala pri vchode na Hrad českých senátorov a poslancov hŕstka protestujúcich s tabuľkami. „Mám tu na Klausa trestné oznámenie, je to sprisahanec Putina,“ pokrikoval pred začiatkom najočakávanejšej politickej udalosti roka v Česku muž v stredných rokoch.

Nemenej ostré slová padali aj priamo v Španielskej sále, kde sa voľba prezidenta začala. Politické hádky premenili voľby v najslávnostnejšom priestore Hradu na frašku.

Už úvodné prejavy o kandidátoch ­ súčasnom prezidentovi Václavovi Klausovi a Janovi Švejnarovi boli plné emócií.

Zelení obhajovali zelených

„Kto je proti Klausovi? Tí, čo si pletú úniu s rajom na zemi,“ povedal premiér Mirek Topolánek, ktorému na jeho zvolení záležalo najviac. Jeho nezvolenie by mohlo ohroziť jeho vládu aj predsednícku stoličku v ODS.

Koaličný partner ­ líder zelených Martin Bursík (na snímke ČTK) ­ mal opačný názor. „Otázka znie: Je múdre zvoliť za prezidenta človeka, ktorý žiadne ničenie planéty nevidí a nikdy nevidel?“ hovoril Bursík a Klaus, známy kritik globálneho otepľovania, si pritom ťukal prstami na čele. „Pán prezident, dámy a páni, nastal čas na zmenu,“ dodal.

Jeho slová tak nazlostili Miroslavu Němcovú z ODS, že zelených vyzvala na odchod z vlády. „Ak chce niekto odísť z koalície, tak to má povedať inými slovami,“ povedala.

Rozčúlený Klaus

Najviac vzruchu prišlo, keď sa ujal slova s ráznym prejavom šéf ČSSD Jiří Paroubek. „Václavovi Klausovi patrí náš rešpekt, ale obávame sa, že si neuvedomuje, že nadišiel čas odísť,“ povedal, na čo sa Klaus zdvihol zo stoličky a odišiel zo sály. České médiá to označili od prezidenta za zbytočné a nediplomatické.

Kľúčové udalosti však prebiehali v zákulisí, kde nemali novinári prístup. ODS tam do poslednej chvíle zháňalo hlasy pre Klausa a zvažovalo stratégiu, ako zabezpečiť jeho zvolenie.

Lucia Michalková

Klausovi patrí náš rešpekt, ale obávame sa, že si neuvedomuje, že nadišiel čas odísť.

Jiří Paroubek, predseda ČSSD

Ako sa volilo

Poslanci a senátori v prvom kole voľby prezidenta nezvolili.

Za Klausa hlasovalo v Snemovni 92 poslancov, za Švejnara 106.

V Senáte získal Klaus 47 hlasov, Švejnar len 32. Obidvaja postúpili do druhého kola.

V 2. kole Klausa podporilo 48 senátorov a 94 poslancov. Švejnar získal 31 senátorov a 104 poslancov. Celkom Klaus získal 142 hlasov. V 3. kole by vyhral.

Pri nepriamej voľbe ide vždy o obchod

Nepriama voľba v oboch komorách parlamentu sa zvykne meniť na obchodovanie s hlasmi.

Len v štyroch európskych krajinách sa pri nepriamej voľbe nerozhoduje o hlave štátu len v jednej komore parlamentu. V Nemecku a Taliansku pomáhajú poslancom vybrať prezidenta volitelia z regiónov, vo Švajčiarsku a Česku zástupcovia hornej komory. Práve v týchto krajinách vždy hrozí, že sa voľba skomplikuje, tak ako včera na Pražskom hrade.

Česi sa ešte stále pamätajú, že na meno Václava Klausa čakali pred piatimi rokmi až do tretieho kola. Tohtoročná voľba sa však zmenila na fiasko už na začiatku. Zákonodarcovia sa totiž celých desať hodín dohadovali iba o spôsobe hlasovania. Nakoniec došlo na verejnú voľbu.

Obštrukcie pri voľbe v parlamente spôsobuje fakt, že aj keď je prezident podľa ústavy len symbolickým reprezentantom s malými právomocami, ako zjednocujúci prvok by mal mať širokú podporu.

Zvolenie by mu preto nemala zaručovať len vládna väčšina. Často sa tak rozhoduje až v druhom či v treťom kole. Taliani v roku 1971 zvolili prezidenta až na 23. pokus. Hľadanie väčšiny, ktorá má byť známkou prestíže pre prezidenta, sa zvykne zmeniť na obchodovanie s hlasmi, ktoré nakoniec pokazí dojem celých volieb. Včerajšie handrkovanie o hlasy prebehlíkov na Pražskom hrade bolo toho ukážkovým príkladom.

(toh)

Klaus? To je politik minulosti

Bez súčasného prezidenta si pomôžete, odkazujú Prahe politici z Bruselu.

Prezidentské voľby Brusel nevzrušovali, na to je Česko príliš malý štát. Ako hovorí britský konzervatívec Charles Tannock, Václav Klaus ani Jan Švejnar „nie sú a nebudú Sarkozy alebo Merkelová“.

Prípadné znovuzvolenie Václava Klausa nenecháva nikoho chladným, aj keď oficiálne nikto z bruselských politikov nechcel komentovať český zápas, pretože národná politika sa nekomentuje.

Euronepriateľ

Prezident je viac–menej známy nepretržitou kritikou smerovania únie a má vplyv vo vnútri Česka, preto videné zvonku: ak zostane Klaus, zostane klausovská (rozumej odmietavá) aj vládna politika krajiny smerom k únii.

„Václav Klaus je muž minulosti. Je to jediný šéf štátu, ktorý je taký nepriateľský voči Európe a ktorý stojí mimo hlavného prúdu aj v rade iných tém,“ hovorí nemecký europoslanec Jo Leinen s narážkou na prezidentove názory na zmeny klímy.

Leinen sa s Klausom niekoľkokrát dostal do sporu pre prezidentove argumenty o euroústave. „Niekoľko vecí, ktoré tvrdil, boli čisté klamstvá a veľa ľudí ich vyvrátilo,“ dodáva nemecký socialista hlavné dôvody prezidentovej nepopularity v susedstve Českej republiky.

Klausova arogancia

Nejde však len o podstatu prezidentových názorov. Do hĺbky ich napokon neskúma nikto ďalej od českých hraníc. Klaus však často irituje svojím správaním.

„Keď pri rozhovore s ostatnými hlavami štátov o ekonomike začne svoj príspevok krútením hlavou a slovami „Ja mám PhD z inflácie, ja vám to vysvetlím, je to ťažké,“ uvádza príklad bruselský zástupca jednej členskej krajiny, ktorý si neželal byť menovaný.

Charles Tannock, z britskej Konzervatívnej strany, ktorá má blízko k prezidentovej ODS, uznáva, že Klaus ako najznámejší aktívny český politik ovplyvňuje atmosféru na trase Brusel-­Praha, aj keď reálnu moc má vláda.

„Žiadna iná hlava štátu v Európe, ktorá zároveň neriadi exekutívu, tak otvorene nezasahuje do politiky ako Klaus. Je to veľmi kontroverzná postava,“ dodal Tannock.

Kateřina Šafaříková

Autor: Praha