Nepripadáte si po rekordnej sérii ako Alenka v ríši divov?
„Viete, že nie? Vlani som v hale pre zranenie nebehala. Ide vlastne o zlepšenie za dva roky.“
Ale o 24 stotín?
„Už testy na decembrovom sústredení v Južnej Afrike naznačovali, že by som šesťdesiatku mohla bežať okolo ôsmich sekúnd. Od lanského leta som zdravá a od jesene bez záväzkov. Pre olympijskú sezónu som prerušila doktorandské štúdium. Mám priateľa, byt. Všetko, aby som v pohode trénovala. Keď máte všetko, ide to. Ešte aj peniaze na Afriku sme zohnali.“
To bol najväčší problém?
„Čudovali by ste sa. Slovenský atletický zväz mi sľúbil za minulú sezónu 40-tisíc korún, nedal nič. Podľa šéftrénera Vladimíra Bezdíčka by nemal na platy pre zamestnancov. Tak sme si od zväzu chceli aspoň požičať na dva týždne, kým dôjde príspevok z ministerstva školstva. Ani to nešlo. Napokon nás zachránil Ladislav Ásványi, šéf hál Mladosť a Elán. Už sme mu požičané aj vrátili.“
Na čo vyjde trojtýždňové sústredenie v Afrike?
„Na päťdesiattisíc pre jedného. Len tisíc korún na deň, ale letenka 25-tisíc. Ja som osem rokov chodievala v zime do Španielska, tam stála tritisíc.“
Oplatilo sa?
„Že či. Afrika je iná trieda ako Španielsko. Potchefstroom leží vysoko v horách a je tam všetko, čo potrebujete. Najdôležitejších je tých 25 – 30 stupňov, možnosť trénovať na tráve či na tartane iba v tričku.“
O vás sa hovorilo ako o premrhanom talente – spomínate si?
„Už pred juniorskými majstrovstvami Európy 1997 tvrdili, že idem na výlet, a v Ľubľane som bola štvrtá. Ba už v šestnástich, pred Európskymi olympijskými dňami mládeže 1995 v britskom Bathe, kde som vyhrala. Oni si to nepamätajú, ale ja hej. Zo zväzu sa ozvú vtedy, keď treba vyplniť papiere, inak sa o mňa nestarajú. Keď treba body v Európskom pohári nie v jednej, ale v niekoľkých disciplínach.“
Uvažovali ste aj skončiť s atletikou?
„Hneď po skončení vysokej školy, keď som začala vyučovať na súkromnom gymnáziu. Trénovala som iba popri učiteľstve. Z ničoho nič som však zabehla čas pod 8,40. Reku, možno je zavčasu končiť. Skúsim, či ma na FTVŠ nevezmú na doktorandstvo, popritom bude viac času na tréning. A vzali ma.“
Srší z vás hnev aj radosť.
„Kašlem na zväz, peniaze ma nelákajú. Len ja viem, čo do mňa investovali rodičia. Láka ma olympiáda. A rekordy. Chcem ich vyhnať do výšok, aby ich desať rokov nikto neprekonal. Až raz moja zverenka.“
Kde sú vaše horizonty? Pod osem sekúnd na šesťdesiatke a pod trinásť na stovke?
„Na čas pod 13 sekúnd som sa cítila už na lanskom svetovom šampionáte v Osake. Stal sa z neho cieľ na olympijské leto. Chcem zabehnúť v hale 7,99.“
Nemrzí päť stotiniek, ktoré vám v Karlsruhe chýbali?
„Netrápia ma. Túžila som aspoň raz v živote bežať v pretekoch, v ktorých sa zrodí svetový rekord – a to sa mi splnilo. Koľkí si to môžu povedať? Navyše, utvorila ho Švédka Susanne Kallurová, s ktorou som trénovala v Afrike. Hlavná vec, že som bežala finále, lebo v rozbehu som trošku zaváhala a postúpila som až zo štvrtého miesta.“
Vraj ste zažili hororovú cestu z Paríža do Karlsruhe.
„Manažér Alfons Juck ma v sobotu večer o šiestej odvolal z prechádzky po parížskom predmestí Eaubonne, kde som v piatok štartovala. Bež sa do hotela zbaliť, vezmi taxík, ešte chytíš rýchlik do Karlsruhe, čakajú ťa. Francúzi sú však pedanti, dodržujú predpisy, doprava sa vlečie. Navyše, rýchlik bol plný, musela som druhým, s prestupovaním v Štrasburgu. Do postele som zaľahla hodinu po polnoci, ale nie vo Francúzsku, ale v Nemecku.“
Čo si sľubujete od halových MS vo Valencii?
„Kľúčové je dostať sa na olympiádu a na nej ukázať, čo je vo mne. Prvého apríla cestujem na tri týždne do Afriky. S priateľom a sparringpartnerom Kristiánom Cupákom. Neskôr priletí aj tréner Eugen Laczo.“
Bez Afriky to nejde?
„Bez nej by asi neboli ani halové rekordy. Na spiatočnej ceste z posledného kempu sa mi stratila batožina aj s oboma pármi tretier. Dorazila až tesne pred Silvestrom. Dva týždne som vôbec nemohla trénovať a zrejme som si akurátne odpočinula.“
Zo zväzu sa ozvú vtedy, keď treba vyplniť papiere, inak sa o mňa nestarajú.
Miriam Bobková, slovenská reprezentantka v atletike
VIZITKA
Miriam Bobková
Narodená: 2. marca 1979 v Spišskej Novej Vsi
Škola: absolventka Fakulty telesnej výchovy a športu, doktorandské štúdium na rok prerušila
Tréner: Eugen Laczo (predtým Štefan Schuller)
Priateľ: šprintér Kristián Cupák, vlani druhý najlepší na Slovensku
Klub: Spartak Dubnica nad Váhom
Slovenské rekordy: 100 m prek. 13,04 (MS 2007 v Osake), 60 m prek. 8,04 (Karlsruhe 2008)
Halový výkon 2008: 8,04 - 19. výkon na svete, 10. v Európe, splnený limit SAZ na halové MS.
Bobkovej rekordy v hale 2008
8,15 Linz 31.1.
8,13 Eaubonne (rozbeh) 8.2.
8,08 Eaubonne (finále) 8.2.
8,04 Karlsruhe 10. 2.
