BRATISLAVA. Bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska a novozvolený člen Rady Slovenskej televízie Marián Tkáč prednáša na Ekonomickej univerzite v Bratislave.
Jeho študenti sa učia zo skrípt, ktoré sú z veľkej časti neoprávneným použitím cudzieho diela – plagiátorstvom. Upozornil na to blog Radostná veda na serveri Etrend.sk.
Podobnosti
Tkáč si pri písaní svojich skrípt Hospodárske dejiny stručný prehľad, ktoré vyšli pred troma rokmi, výrazne pomáhal podobnou od autorov Jozefa Faltusa, Emílie Krajniakovej a Václava Průchu.
Tkáč ich síce uviedol na konci v zozname literatúry, no v konkrétnych pasážach ich necituje. Mal by. V jeho skriptách sa totiž pravidelne objavujú rovnaké vety. Aj dlhšie pasáže sa často líšia jedným slovom, či napríklad tým, že namiesto slova proti používa Tkáč slovo voči.
Tkáč sa pre SME k plagiátorstvu nevyjadril. Blogera Andreja Svorenčíka, ktorý sa o prípad zaujímal, odporúčal Tkáč na jedného z autorov prvej učebnice – Václava Průchu. „Už sme to vyriešili,“ tvrdil Tkáč.
Rektor Ekonomickej univerzity Rudolf Sivák Tkáča nepodržal. „Podľa dostupných informácií Ing. Tkáč nepostupoval pri písaní skrípt (...) v súlade s autorským zákonom a s jeho konaním nesúhlasíme,“ hovorí stanovisko, ktoré formuloval rektor v mene univerzity. Rektor vysvetlil, že na problém univerzitu upozornil jeden z autorov pôvodných skrípt Průcha.
Ján Lisý, dekan Národohospodárskej fakulty, na ktorej Tkáč prednáša, hovorí, že v tomto prípade nechce byť sudcom. „Je to spor dvoch autorov, do ktorého nezasahujem. Pri približne 500 publikovaných výstupoch našej fakulty ročne, sa musím spoľahnúť na stanovisko oponentov,“ povedal. Tkáčove skriptá mali posudok dvoch externých oponentov. Tesne pred uzávierkou rektor SME informoval, že dekan fakulty ukončil externé pedagogické pôsobenie Mariána Tkáča počnúc letným semestrom.
Nie je to novinka
Prorektor súkromnej Vysokej školy manažmentu Jozef Hvorecký považuje za plagiátorstvo aj nedôsledné uvádzanie odkazu na čerpanú literatúru. „Nikto na nič nepríde sám. Zdroje sa musia uvádzať,“ povedal Hvorecký.
Podľa neoficiálnych informácií mal Tkáč zdôvodňovať zhodu textu tým, že ide o históriu, kde sa fakty a roky opakujú a texty sa tak musia podobať.
Hvorecký si myslí, že je to naivná výhovorka. „Keď si napríklad dvaja ľudia prečítajú ten istý text o francúzskej revolúcii, každý ho povie svojimi slovami a inak,“ povedal.
Vysoká škola manažmentu diela prednášajúcich tiež nekontroluje a Hvorecký súhlasí s tým, že dekan nemá kapacity na to, aby to prešetril. Priznáva, že s podobným prípadom sa už na ich škole stretli, no hneď ho vyriešili. „Vyučujúca skopírovala článok z anglickej literatúry. Upozornili na to študenti a už u nás neučí,“ povedal Hvorecký.
Autor blogu o Tkáčovom plagiátorstve odhaduje, že z tých 160 strán Tkáčových skrípt, ktoré sa venujú obdobiu 19. a 20. storočia pokrytom v pôvodných skriptách, sa zhodujú alebo je mierne obmenených približne 70 percent strán. Vysoká škola manažmentu trestá svojich študentov už pri zhode textu na 20 - 25 percent. Študentov odhaľujú pomocou počítačového programu.
Väčšinou školy, či už na Slovensku, alebo v zahraničí, upresňujú citácie a používanie iných diel ešte svojimi vnútornými predpismi. „Plagiátorstvo alebo iné formy nevhodného správania, či už medzi študentmi, alebo profesormi sú na Kalifornskom inštitúte technológie detailne ošetrené internými smernicami. Akékoľvek podozrenie porušenia vedeckej etiky je brané veľmi vážne,“ povedal bloger Andrej Svorenčík, ktorý na kalifornskom inštitúte študuje. Ignorovanie alebo vlažný prístup by podľa neho ohrozili renomé inštitútu.
„Pokiaľ by sa preukázalo, že vedúci archívu pán Marián Tkáč porušil niektorú z povinností, ktoré mu vyplývajú z vnútorných predpisov, v tom prípade by sa NBS týmto prípadom zaoberala,“ poskytla stanovisko súčasného Tkáčovho zamestnávateľa hovorkyňa NBS Jana Kováčová.