BRATISLAVA. Kontroverzné právo na odpoveď možno nebude len záležitosťou denníkov a týždenníkov. Ministerstvo kultúry totiž pripúšťa, že by ho mohlo zapracovať aj do zákona o elektronických médiách.
Zákon musí Slovensko zosúladiť so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady o audiovizuálnych mediálnych službách.
„Tá obsahuje aj ustanovenie o práve na odpoveď,“ odpovedal hovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár na otázku, či právo na odpoveď plánujú doplniť aj do zákona o vysielaní a retransmisii, ktorým sa riadia elektronické médiá. Na otázku, kedy a v akom znení, ministerstvo neodpovedalo.
Za to, aby právo na odpoveď platilo rovnako pre printové aj pre elektronické médiá, sú aj zástupcovia koalície.
„Naozaj je neprirodzené, aby niečo fungovalo pre printy a nefungovalo pre elektronické médiá, a to platí aj opačne,“ povedal Dušan Jarjabek, poslanec za Smer. Podľa neho je všetko otázkou dohovoru na pravidlách hry, elektronické médiá vraj nie sú také problematické ako printové.
„Zo systémového hľadiska by to bolo logické, lebo ťažko oddeľovať jedno právo podľa formy média,“ povedal šéf poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj.
Jednoznačne za právo na odpoveď pre televízie je aj poslanec HZDS Ján Kovarčík. „Som presvedčený, že sa v elektronických médiách objavujú informácie, ktoré by stáli za to, aby sa dostali na pravú mieru.“
VIDEO - Právo na odpoveď má byť aj v televízii
VIDEO - Miroslav Kern
Opozícia: Je to nezmysel
„Znemožnili by činnosť médií a bol by to škandalózny návrh ako v prípade printových médií,“ myslí si podpredseda SMK Gyula Bárdos.
„Narobili si jeden problém a ak si chcú narobiť druhý, nech sa páči,“ povedal predseda mediálneho výboru Pavol Minárik z KDH. Nápad považuje za nezmysel, ktorý by mohol viesť aj k arbitrážam, keďže televízie dostali licencie na vysielanie na základe iných pravidiel.
VIDEO - Opozícia zverejnila svoje predstavy o zmenách v Tlačovom zákone
Poslanec za SDKÚ Tomáš Galbavý predpokladá, že by sa Slovensko v prípade predloženia takéhoto návrhu dostalo do pozornosti celej Európy aj sveta.
VIDEO - Opozícia nemieni odstúpiť zo svojich požiadaviek
Elektronické médiá sú zatiaľ zdržanlivé. „Nemáme informácie o takto pripravovaných zmenách najmä vo väzbe na také inštitúty, akým je právo na odpoveď. Keďže nepoznáme kontext zmien, nie je možné sa k tomu vyjadriť,“ povedal šéf Televízie Markíza Václav Mika. V podobnom duchu odpovedali aj šéfovia TA 3 a JOJ a hovorkyňa STV.
Formulácia práva na odpoveď, ktorý navrhuje ministerstvo novinám, vyvolala kritiku nielen opozície, vydavateľov, ale aj medzinárodných inštitúcií dohliadajúcich na slobodu médií.
VIDEO - Tlačový zákon je v druhom čítaní
VIDEO - Eugen Korda
Analytik: Zákon meniť netreba
Podľa mediálneho konzultanta Radoslava Kutaša smernica, na ktorú sa ministerstvo odvoláva, nemôže byť dôvodom vkladať do zákona o vysielaní a retransmisii právo na odpoveď. Už súčasný zákon je vraj so smernicou kompatibilný.
Právo na odpoveď pre elektronické médiá by podľa analytika „podkopalo existujúce zásady, ktoré sú vysielatelia vo vysielaní povinní dodržiavať“. Bolo by nemožné v spravodajstve a aktuálnej publicistike dodržiavať objektívnosť a nestrannosť, pretože tieto relácie by sa mohli zmeniť na „blogy“ tých, ktorí sa cítia dotknutí tvrdeniami.
Podmienky opozície:
Parlament včera posunul do druhého čítania sporný tlačový zákon. Opozícia, ktorej sa zákon nepáči, podporí Lisabonskú zmluvu za týchto podmienok:
sankcie proti médiám môžu udeľovať len súdy – nie ministerstvo kultúry, ako sa to navrhuje,
právo na odpoveď môže byť, len ak by sa týkalo vyslovene nepravdivých tvrdení,
ochrana zdroja informácií nesmie mať povahu povinnosti, ako sa to navrhuje, ale práva.
