MOSKVA, PRAHA. Ukrajina začne zajtra splácať dlh za ruský plyn. Dodávky plynu do Európy tak nie sú nateraz ohrozené. Ukrajinský prezident Viktor Juščenko oznámil čerstvú dohodu s ruskou stranou včera priamo v Moskve po stretnutí s ruským kolegom Vladimirom Putinom.
Putin: Môžeme na vás mieriť
Tému dodávok ruského plynu nakoniec zatienili ambície Kyjeva vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. Putin, ktorý včera hostil Juščenka, Ukrajincom pohrozil, že ak vstúpia do NATO, namieria na nich jadrový arzenál.
„Ak chce Ukrajina obmedziť svoju suverenitu, my nemáme právo vmiešavať sa. Ale upozorňujeme, že obmedzenie suverenity má také dôsledky, ako je rozmiestnenie základní alebo prvkov protiraketovej obrany,“ povedal Putin na tlačovej konferencii s Juščenkom.
Na vstup Ukrajiny do NATO by Rusko podľa Putina reagovalo odvetnými opatreniami.
A teda aj namierením atómového arzenálu na Ukrajinu.
Juščenko reagoval, že obrannú politiku si určuje každá krajina sama.
Ešte ráno to pritom vyzeralo, že najdôležitejšou témou budú dodávky plynu pre Ukrajnu na rok 2008. Tie Rusko podmieňovalo zaplatením dlhu.
Kompromis dosiahli obidve strany krátko pred vypršaním ruského ultimáta. Ruský plynárenský monopol Gazprom už v pondelok oznámil, že pokiaľ Kyjev nepristúpi na podmienky splácania dlhu vo výške 1,5 miliardy dolárov, budú v utorok o 18. hodine moskovského času utiahnuté kohútiky na plynovode vedúcom na Ukrajinu aj do Európy.
To by mohlo ohroziť aj dodávky ruského plynu na Slovensko, ako sa to stalo na pár dní pred dvoma rokmi po podobnom konflikte medzi Kyjevom a Moskvou.
Napätú situáciu nakoniec riešil priamo v Moskve premiér Juščenko. „Rusko bolo, je a bude naším strategickým partnerom,“ povedal Juščenko. Pochvalne sa vyjadroval aj Putin, keď nazval Ukrajincov bratským národom, s ktorým Rusov spájajú obrovské sympatie.
Tymošenkovej úspech
Medzitým pokračovali zložité rokovania na úrovni šéfov Gazpromu a ukrajinskej spoločnosti Naftogaz.
Ukrajina dováža štvrtinu plynu z Ruska prostredníctvom firmy RosUkrEnergo zaregistrovanej vo Švajčiarsku. Ukrajinská premiérka Julia Tymošenková tvrdí, že ide o podozrivú firmu napojenú na ruskú mafiu a preto chce kontrakt s ňou zrušiť.
Moskva bola zásadne proti. Včera však už prezident Putin hovoril, že nová pracovná skupina vypracuje systém bez prostredníka. Tymošenková tak nakoniec dosiahla svoje.
Okrem plynu a NATO sa hovorilo aj o ďalších problémoch. Obe strany si napríklad celkom odlišne vysvetľujú veľký ukrajinský hladomor z 30. rokov minulého storočia, keď zomrelo približne desať miliónov ľudí. Kým podľa Kyjeva išlo o genocídu, Moskva to spochybnila.
Spory medzi Ukrajinou a Ruskom
Ukrajinská vláda sa usiluje o členstvo v NATO, s čím má Moskva najväčší problém a považuje to za ohrozenie svojej bezpečnosti.
Spory o ceny dodávok ruského plynu na Ukrajinu sú v posledných rokoch častým sporom medzi Kyjevom a Moskvou.
Kyjev viackrát pohrozil Moskve zvýšením nájomného pre čiernomorskú flotilu na Kryme. Moskva za prenájom prístavu v Sevastopole platí 93 miliónov dolárov ročne. Dohoda o nájomnom, ktoré sa Kyjevu zdá malé, vyprší o necelých desať rokov.
(Reuters)
