kým,“ utešoval smutnú partiu útočník s číslom 15, ktorý prispel k víťazstvu rytierov dvoma gólmi. Londýn mal v súboji so Slovanom na súpiske 18 hráčov, 17 z nich boli Kanaďania a Američania so skúsenosťami z NHL i z nižších súťaží (AHL, IHL), dopĺňal ich Fín Koivunoro. Na ľade sa neobjavil ani jeden Angličan. Jednako história zapíše vo finálovej skupine Kontinentálneho pohára prehru slovenského majstra s britským.
Výsledok 2:5 po piatkovej remíze 2:2 s Mníchovom už v sobotu zbavil Bratislavčanov myšlienky na prvenstvo v súťaži. Záverečný nedeľňajší duel Zürich – Slovan tak stratil náboj drámy, v skutočnosti finále hral už v piatok Zürich a Londýn (1:0).
„Rozhodla prvá tretina. Dostali sme tri góly, všetky po našich chybách v obrane. Pykali sme za ne. Pritom tréneri nám na taktickej porade zdôrazňovali dôsledné bránenie, aby sme sa nebláznili do útoku,“ skonštatoval po zápase útočník Slovana Juraj Štefanka, ktorý v druhej tretine znížil na 2:4, no zároveň si v stretnutí pripísal aj tri mínusové body za účasť na ľade pri góloch súpera. „Stav 0:3 v hokeji po prvej tretine nič neznamená, ale nám to proti Londýnu nepadalo ani z vyložených šancí. Prehra je sklamaním. Súper nás ničím nezaskočil. Čakali sme, že bude hrať tvrdšie,“ priznal slovanista.
Trénerovi Ľubomírovi Pokovičovi sa nehovorilo ľahko: „Za stavu 0:1 sme boli príliš netrpezliví. Vedeli sme, že Londýn má rýchlonohých útočníkov. Stačilo mu niekoľko našich chýb, z prečíslenia prišli ešte v prvej tretine ďalšie dva góly.“ Jeho náprotivok Chris McSorley sa nadchýňal: „Som hrdý na svoje mužstvo. V kabíne som nemusel nič hovoriť, chlapci sa po úspešnom priebehu sami hecovali k víťazstvu.“
Londýnsky útočník Mark Kolesar mal ešte jeden dôvod na úsmev: „Mám zvláštny pocit. Vyhral som nad mužstvom z domoviny môjho pradeda Michala, ktorý kedysi začiatkom minulého storočia prišiel za prácou do Ameriky. Škoda piatkovej tesnej prehry s Zürichom 0:1. Kontinentálny pohár mohol byť náš. To by bolo dokonalé prekvapenie!“
ONDREJ GAJDOŠ, Zürich
